Život

Nepoznaný génius so slovenským pôvodom, ktorý stál pri zrode GPS

"Málokto vie, že pri zrode prevratného systému GPS stál človek, ktorý mal pôvod na Slovensku. Rodičia Ivana Alexandra Gettinga boli z Bytče a sám mal k Slovensku vrúcny vzťah."

, 26. septembra 2013 6:00 Global Positioning System, v skrátenom tvare GPS. Systém, ktorý nás v mnohom posunul dopredu. Mnohí Slováci a určite ani vedecká obec netuší, že za touto prevratnou technológiou stojí človek, ktorého korene smerujú do Bytče. Ivan Alexander Getting patril k špičke svetovej vedy a jeho štúdie a technológie zohrali významnú úlohu v rozhodujúcich momentoch druhej svetovej vojny.

Vzťah k Slovensku

Getting sa narodil v New Yorku, no jeho slovenský pôvod je viac než zrejmý. Otec Milan Getting bol publicista, politik a diplomat. V roku 1918 ako signatár Pittsburskej dohody stál pri zrode spoločného štátu Čechov a Slovákov. Aj syn Ivan najskôr navštevoval školy na Slovensku, keď rodina Gettingovcov pôsobila v Bratislave. Neskôr, keď jeho otec dostal post konzula v Spojených štátoch amerických, celá rodina odišla za oceán.

Ivan Getting ani neskôr na vlasť svojich predkov nezabudol a prechovával k Československu vrúcny vzťah. Ovládal slovenčinu slovom i písmom. A Československo viackrát navštívil. Bolo to vplyvom otca - zanietený patriot, ktorý mal dôležité slovo i pri zostavovaní prvej československej vlády. Milan Getting bol blízkym priateľom T. G. Masaryka. Synove puto k vlasti predkov sa pretrhalo až na začiatku studenej vojny. Vtedy však už ako vážený vedec stál za veľkými projektami svetového významu.

Potom, ako Milan Getting dostal od Edvarda Beneša ponuku na prácu diplomata v USA, celá rodina sa odsťahovala za oceán. Ivan navštevoval školy v Pittsburgu. Od malička inklinoval k vede a technike a ako desaťročný chlapec si zostrojil vlastné rádio. Aj keď ho fyzika a technika veľmi bavila, rodina nemala dostatok peňazí, aby dala nádejného vedca študovať. Náhoda alebo božia prozreteľnosť však zariadili, že sa Ivan zúčastnil súťaže, ktorú vypísal Thomas Alva Edison pre mladých fyzikov. Ivan súťaž vyhral a v roku 1933 získal bezplatné štúdium na Massachusettskom inštitúte technológie (MIT). Potom vyhral stáž na anglickom Oxforde a práve v tomto momente sa začala rodiť nová vedecká osobnosť svetového významu.

Začiatok kariéry Ivana A. Gettinga

Kariéru začal na Harvarde v roku 1935. Väčšinu svojho života venoval výskumu a vývoju radarových, navigačných a obranných systémov pre americkú obranu. V roku 1940 už ako riaditeľ MIT vyvinul spolu so svojim tímom radar SCR-584, ten zabránil úplnému zničeniu Londýna, na ktorý nacistické Nemecko vypálilo bomby V-1 počas druhej svetovej vojny. Vďaka radaru sa z približne 1600 rakiet, ktoré mali dopadnúť na mesto, zničilo 90 percent. Getting zostrojil tento radar v rámci tajného projektu. Počas vojny bol zvláštnym poradcom ministra vojny Henryho L. Stimsona vo veciach vojenského použitia radaru. Radary ovplyvnili aj ďalší vývoj druhej svetovej vojny a vedec po jej skončení dostal vyznamenanie od amerického prezidenta.

V roku 1950, počas kórejskej vojny, sa Getting stal asistentom pre plánovanie rozvoja, zástupcom náčelníka štábu pre vzdušné sily Spojených štátov a v rokoch od 1951 do 1960 bol viceprezidentom pre inžinierstvo a výskum v Raytheonskej spoločnosti. Počas pôsobenia v Raytheonskej spoločnosti Getting tiež pôsobil vo výbore pre podmorský boj pri Národnej rade pre výskum. V roku 1960 sa Getting stal zakladajúcim prezidentom Aerospace Corporation - Spoločnosť pre letectvo a kozmonautiku, kde zotrval až do roku 1977. Spoločnosť bola založená na žiadosť ministerstva vzdušných síl ako nezisková organizácia s využívaním všetkých zdrojov modernej vedy a techniky na dosiahnutie pokrokov v oblasti balistických rakiet a kozmických systémov, ktoré sú základom národnej bezpečnosti. Getting bol tiež zakladajúcim členom vedeckej poradenskej skupiny vzdušných síl (neskôr premenovanej na Vedecký poradenský zbor) a predsedal výboru pre elektroniku. V roku 1978 pôsobil ako prezident Inštitútu elektrických a elektronických technikov (IEEE). Pôsobil tiež v predstavenstve riaditeľov spoločnosti Northrop a v dozornej rade výskumného ústavu životného prostredia v Michigane.

Stál pri zrode GPS

Dnes bežná vec, ktorú máme aj v mobilných telefónoch a nejako zvlášť si ju neuvedomujeme. Je však potrebné poznamenať, že tento systém významne ovplyvnil druhú polovicu 20. storočia a jeho význam už aj v komerčnom využití doteraz trvá.

Systém GPS bol pôvodne plánovaný pre vojenské účely. Navigačný systém sa používal pre navádzanie vojenských lietadiel a riadených striel. Vznikal v časoch studenej vojny, keď Amerika súperila so ZSSR o dominantné postavenie nielen na zemi, ale aj vo vesmíre. GPS bol prostriedok, ktorým Američania dokázali zmapovať ruské satelity vo vesmíre. Vtedy skrsla myšlienka, že keď to dokážu vo vesmíre, môžu z vesmíru zmapovať aj lokality na zemi.

Na počiatku vývoja si technológia vyslúžila kritiku. Getting bol neúnavným obhajcom tohto projektu aj napriek prvotnému odporu zo strany Pentagónu. Stal sa jedným z troch konštruktérov a navrhovateľov satelitných navigačných systémov, ktoré viedli k rozvoju a zavádzaniu globálneho navigačného systému. Keď bol v Raytheone, dohliadal na vývoj prvého trojdimenzionálneho systému na určenie polohy podľa časového rozdielu príchodu - vypracovaného na základe požiadavky vzdušných síl pre navádzací systém, ktorý sa má použiť s navrhovanou medzikontinentálnou balistickou raketou (ICBM), ktorá by dosiahla mobilitu tým, že by cestovala prostredníctvom železničného systému. Počas pôsobenia v spoločnosti pre letectvo a kozmonautiku (Aerospace Corporation), dohliadal na štúdie o využití satelitov ako základu pre navigačný systém pre vozidlá pohybujúce sa rýchlo v troch rozmeroch.

Ocenenia Ivana Gettinga

Profesor Ivan Alexander Getting zomrel 11. októbra 2003 v Kalifornii. Tohoto vedca svetového významu v našich zemepisných šírkach nie je veľmi poznať. Široká verejnosť vie o ňom málo. Získal množstvo ocenení:

- Navy Superior Public Service Award za "výnimočné životné úspechy podporujúce námornú vedu a technologický program".

- Draperova cena Národnej akadémie inžinierstva, obdoba Nobelovej ceny vo fyzike.

- Po jeho smrti vypustili na obežnú dráhu okolo Zeme satelit, ktorý nesie meno práve po Ivanovi Gettingovi

- Bol ocenený vstupom do Siene slávy národných vynálezcov.

Komentáre