Zdravie

Prekvapivé zistenie: Trauma z holokaustu sa nesie v DNA

"Deti tých, ktorí prežili Holokaust, môžu byť nepriamo traumatizované. Tento zážitok sa totiž zapísal do genetickej výbavy ich rodičov. "

Zuzana Lobotková, 31. augusta 2015 8:00
Na archívnej snímke umelecký kováč Michael Poitner umiestňuje kópiu brány bývalého koncentračného tábora v Dachau s nápisom "Arbeit macht frei" v Dachau 29. apríla 2015. Pôvodnú bránu ukradli v novembri 2014. Foto: TASR/AP
Prekvapujúci výskum ukazuje, že traumatické udalosti môžu zmeniť genetickú výbavu človeka. To znamená, že účinky môžu byť prenesené z generácie na generáciu.

Prenesená trauma


Tím vedcov v americkej nemocnici zistil, že deti, ktorých rodičia trpeli pod nacistickým režimom, majú zvýšenú pravdepodobnosť vzniku stresovej poruchy. Genetická štúdia hodnotila deti 32 jednotlivcov, ktorí prežili koncentračné tábory, zažili mučenie alebo boli nútení sa skrývať za druhej svetovej vojny.

Rachel Yehudová, ktorá viedla štúdiu v newyorskej nemocnici Mount Sinai, pre dailymail.co.uk povedala: „Zmeny génov u detí možno pripísať expozícii Holokaustu u rodičov.“ Výskum naznačuje, že „epigenetické dedičstvo“, kde životné skúsenosti určitej osoby môžu ovplyvniť gény potomkov, môže hrať veľkú úlohu vo vývoji dieťaťa.
Na archívnej snímke z januára 1945 obete fašistického holokaustu - deti stoja za ostnatým drôtom v nacistickom koncentračnom tábore v poľskom Osvienčime tesne po tom, ako tábor oslobodili sovietske jednotky. Foto: TASR/AP Photo

Aj keď je všeobecne známe, že DNA sa nemení, chemické značky, ktoré prichádzajú zo životného štýlu a návykov človeka, môžu v DNA viesť k malým rozdielom. Ak sa tieto značky tiež objavia u jeho detí, mohlo by to znamenať, že faktory, ako je fajčenie, strava a stres, môžu ovplyvniť budúce generácie.

Táto myšlienka je však sporná, pretože väčšina vedcov verí, že jediný spôsob, ako získať genetické vlastnosti, je cez gény obsiahnuté v DNA. Predchádzajúce štúdie ukázali, že dcéry holandských žien, ktoré trpeli hladomorom v roku 1940, mali vyššiu pravdepodobnosť na rozvoj schizofrénie. Ďalší dôkaz je, že mužom, ktorí začali s fajčením ešte pred pubertou, sa rodí menej synov.

Ako reagujete na stres?


Profesorka Yehudová a jej tím si vybrali na sledovanie stresový hormón u preživších Holokaustu. Vysvetlila: „V prípade, že je prenášaný účinok traumy, bude to v stresovom géne, ktorý formuje spôsob, akým sa vyrovnávame so životným prostredím. Tento výskum je príležitosť dozvedieť sa veľa dôležitých vecí o tom, ako sme sa prispôsobili nášmu životnému prostrediu, a ako by sme mohli odovzdať odolnosť na životné prostredie.“

Prostredníctvom klinických testov vedci objavili spomínané chemické značky len u detí ľudí, ktorí boli počas svojho života vystavení extrémnemu stresu. Zatiaľ im však nie je jasné, ako zmeny prechádzajú z rodičov na deti.
Racehl Yehudová sa domnieva, že rovnako ako preživší Holokaustu aj ich deti majú nízku hladinu kortizolu. Tieto deti však majú vyššiu hladinu kortizol rozvíjajúceho enzýmu. K tejto zmene má dôjsť ešte v maternici. Enzým je obvykle prítomný vo vysokých hladinách v placente, kde chráni zárodok pred kortizolom prichádzajúcim od matky.

Ak má však matka, ktorá prežila počas života ťažký stres, nižšiu hladinu enzýmu v placente, kortizol sa môže dostať k plodu. Ten si potom vyvíja enzým sám, aby sa ochránil pred stresovým hormónom.

Toto je prvá demonštrácia prenosu rodičovského poranenia na dieťa pred počatím. Je spojená s epigenetickými zmenami u oboch generácií, takže poskytuje pohľad na to, ako ťažká psychická trauma môže mať medzigeneračné účinky. Ostáva už len pochopiť, ako jedna generácia reaguje na skúsenosti z predchádzajúcej generácie.

ODPORÚČAME AJ:
Peklo nenávisti: Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau opäť prehovoril
V tichu: Hudba a holokaust v jednom filme
Okoreňte si život a bude dlhší
Mali by ste zmeniť prácu? Štyri najčastejšie signály, ako to zistíte

Komentáre