Zdravie

Viete, ako dlho môže človek vydržať bez dychu? Tomu by ste neverili

"Priemerný človek vydrží bez dychu pod vodou maximálne dve až tri minúty."

Alena Klepochová, 20. septembra 2013 10:00
Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Ľudské telo potrebuje na svoje fungovanie kyslík. Kým bez jedla a vody vydrží človek aj niekoľko dní, bez kyslíku je to iba chvíľa. Priemerný človek vydrží bez dychu pod vodou maximálne dve až tri minúty. Špičkový nádychový potápač, ktorý sa potápa bez dýchacieho prístroja, však dokáže vďaka tréningu pod vodou vydržať aj vyše neuveriteľných desať minút.

„Potápanie považujem za jeden z najväčších úspechov ľudstva, rovnako ako lietanie či cesty do kozmu. Potápanie je pre mňa predovšetkým o pokore, o úcte k vodnému živlu, k jeho prirodzeným obyvateľom... Teda žiadny adrenalín, „pokorenie“ hĺbky či navyšovanie rizika. Človek pod vodou je veľmi „krehká nádoba“ a ak chce prežiť, musí sa okrem vhodnej techniky vyzbrojiť aj serióznymi vedomosťami o sebe samom,“ povedal prof. MUDr. František Novomeský, PhD., ktorý pôsobí ako prednosta Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin.

Kyslík môže byť aj toxický


Dlhú výdrž bez dychu využívajú potápači pri hĺbkovom potápaní bez prístrojov, kedy sa ponárajú aj do hĺbky niekoľkých desiatok metrov. Pre netrénovaných ľudí by sa pobyt v takejto hĺbke skončil smrteľne, pretože pľúca by stlačil obrovský tlak vody. Hĺbkoví potápači však vďaka tvrdému tréningu majú zväčšený objem pľúc aj o niekoľko litrov.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Zaujímavosťou je, že dusík ako súčasť vdychovaného vzduchu môže mať v hĺbkach pod 50 metrov až halucinogénny efekt. Kyslík ako súčasť vdychovaného vzduchu sa v hĺbkach pod 50 metrov stáva pre organizmus toxickým, poukázal profesor Novomeský.

Jedným z najväčších nepriateľov potápača je však podchladenie, teda hypotermia. Ohrozuje ich však aj tzv. dekompresná choroba, teda vytváranie bubliniek dusíka alebo iného v tele rozpusteného inertného plynu v krvi alebo tkanivách potápača počas vynárania sa na hladinu. O tom, že potápanie môže byť nebezpečný šport, svedčí napríklad úmrtie muža spred dvoch rokov vo Švajčiarsku pri príprave na pokus o zápis do Guinnessovej knihy rekordov v kategórii voľné potápanie bez kyslíka.

Neuveriteľná výdrž


Pri voľnom potápaní je zakázané používať fľaše so stlačeným vzduchom. Potápač si musí vystačiť so vzduchom, ktorý naberie do svojich pľúc nad vodnou hladinou. V kráľovskej disciplíne bez limitov si môže športovec vybrať ľubovoľné pomôcky na dosiahnutie maximálnej hĺbky. Spravidla ide o akýsi vozík so závažiami, posúvajúci sa po lane. Späť na hladinu sa potápač dostane pomocou zdvíhacích balónov.

Ilustračné foto Foto: TASR/AP Photo
Napríklad v hĺbke 172 metrov, do ktorých sa takto maximálne podarilo niekomu ponoriť, vládne tlak 18 barov, čo je 18-násobok tlaku na hladine alebo deväťnásobok tlaku vo vnútri pneumatiky osobného auta. Pľúca potápača sú v tejto hĺbke stlačené na veľkosť slivky.

V oblasti výdrže bez kyslíku sa zas uvádza rekord z roku 2010, kedy sa švajčiarskemu plavcovi podarilo bez dychu vydržať vyše 19 minút.

Potápači potrebujú špeciálnych doktorov


Rekreačnému potápaniu sa podľa celosvetových odhadov venujú až 3 milióny ľudí. Druhou početnou skupinou sú profesionálni potápači z polície, armády, záchranných zložiek, pracovní potápači na vodných tokoch či v energetike.

Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš
Zdravotnou problematikou týchto skupín sa zaoberá potápačská medicína - ako súčasť lekárskych vied. Najnovšie poznatky z tejto oblasti, ako i vlastné experimenty a dlhoročné praktické skúsenosti s potápaním sústredil do unikátnej monografie Potápačská medicína slovenský odborník Univerzity Komenského v Bratislave (UK) profesor František Novomeský.

„Lekár pracujúci s potápačmi by mal dobre ovládať základy fyziky plynov, problematiku dýchania v pretlaku pod vodou, musí mať jasno v otázkach sýtenia aj vysycovania sa organizmu inertnými plynmi, mal by poznať princípy a podstatu vzniku potápačských nehôd aj základy ich liečby v pretlakových komorách,“ priblížil prof. Novomeský.

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac