Zdravie

Hnačka má svoj zmysel: Toto by ste o nej mali vedieť

"Nie sú to len nepríjemné žalúdočné problémy. Hnačka má zmysel."

Zuzana Lobotková, 21. júna 2017 8:00
Ilustračná snímka Foto: pixabay.com
Vedci sa podujali zistiť, či má hnačka pre telo nejaký význam. Premýšľali, či je to príznak ochorenia alebo pomáha telo očistiť od baktérií spôsobujúcich infekciu. Výskum prebiehal v Birminghame v Ženskej nemocnici, kde sa odborníci pozreli na imunitné mechanizmy, ktoré riadia hnačku.

Je to zdravé?


Výskum prebiehal na chorých myšiach. Bielkoviny u nich spôsobovali mikroskopické presaky v stenách čriev, ktorými sa dnu dostala voda. Exkrementy sú potom redšie a redukuje sa tým závažnosť ochorenia.

Hnačka môže mať mnoho rôznych príčin, vrátane infekcií, niektorých typov liekov a prílišného príjmu kofeínu alebo alkoholu a mnohé iné. Napríklad takzvaná cestovateľská hnačka je často spôsobená vypitím kontaminovanej vody. Hnačka nastáva, keď je v črevách nadmerné množstvo vody, viac než je telo schopné absorbovať. Steny čriev lemujú bunky a časť vody prejde cez bunky, diery v leme alebo cez medzery medzi bunkami.

“Hypotéza, že hnačka prečistí črevá od patogénov, je prediskutovávaná stáročia,” uviedol autor štúdie doktor Jerrold Turner. Dopad hnačky na vývoj črevných infekcií však ostával nepochopený. Aby tento jav preskúmali, vedci nainfikovali myš s baktériou Citrobacter rodentium (myší akvivalent E.coli infekcie).

Do dvoch dní bola myš infikovaná a vedci sledovali nárast priepustnosti črevnej bariéry, čo viedol k nárastu množstva vody a následne k hnačke. Tá sa objavila pred zápalovým bunkovým poškodením čriev. A vedci spozorovali, že s hnačkou súvisia dve bielkoviny - interleukín-22 a claudín-2, ktoré majú aj ľudia.

Ako myši, tak ľudia?


Vedci tiež zistili, že keď bola myš infikovaná, imunitné bunky cestovali do črevných stien a produkovali interleukín-22. Ten sa viaže na bunky stien v črevách, kde spôsobuje uvoľňovanie ďalšieho proteínu - claudínu-2. A je to práve claudín-2, ktorý spôsobuje presakovanie na bunkových spojoch. Voda teda vstupuje do čriev a prináša hnačku.

Vo výskume sa pozreli na tri druhy myší - bežné, geneticky modifikované (produkovali veľa claudínu-2) a myši, ktoré žiaden claudín-2 neprodukovali. Bežné myši mali hnačku, keď ochoreli, no myši s nadmernou produkciou tejto bielkoviny, mali hnačku neustále. Myši, ktoré spomínanú bielkovinu neprodukovali, mali vážne zranenia v črevách a aj tak mali hnačku, pretože, ako sa zdá, ich imunitný systém napadol bunky, aby vyvolal hnačku.

Celkovo hnačka, vyvolaná týmito dvomi signalizujúcimi molekulami, pomohla podporiť očistenie od patogénov a zmierniť závažnosť choroby. Kým niektorí vedci žiadali, aby sa obmedzením claudínu-2 pomohlo zamedziť hnačkám, doktor Turner a jeho kolegovia veria, že je to kľúčové na boj s niektorými infekciami, špeciálne v skorých štádiách ochorení. Stále nie je jasné, či je tento mechanizmus dôležitý v boji so všetkými infekciami a či je naozaj dôležitý pre ľudí. Ale aj my máme tieto proteíny, takže myší model by mal platiť aj na nás, nie?

Zdroj: Daily Mail

ODPORÚČAME TIEŽ:
Psychologička: Adolescenti sa cez prázdniny potrebujú aj nudiť
Google začne blokovať reklamy. Je to podozrivé, keďže sa nimi sám živí
Zrak sa nám vyvíja až do štyridsiatky
Pred odberom krvi si možno dopriať ľahké raňajky vrátane čaju či džúsu

Komentáre