Technológie

VEDCI ŽASLI: Zachytili kilonovu a odhalili neznámeho vesmírneho posla

"Rok 2017 sa do kroniky astronómie zapíše nevídanými objavmi. Pre vedcov znamenajú nielen podnetné informácie, ale podľa niektorých sa začína písať aj jej nová a fascinujúca éra. "

TASR, 4. januára 2018 10:00
Horiaca hviezda Foto: bigpicture.ru
Niektoré z objavov prišli nečakane, na iné sme museli čakať desiatky, či stovky rokov. Kozmos nám aj tentokrát o čosi viac pootvoril svoje záhadné brány. O vesmírne „naj“ roku 2017 sa s nami podelili aj slovenskí vedci. Poďte sa preto s nami pozrieť, nad čím žasli nielen oni, ale aj my – obyčajní pozemšťania.

Zomrel posledný človek, ktorý kráčal po Mesiaci


Rok 2017 sa začal pochmúrne. 16. januára naposledy vydýchol bývalý astronaut česko-slovenského pôvodu Eugene Andrew Cernan.

Na tlačovej konferencii 28. septembra 2004 v Bratislave o intermediálnom projekte a výstave Človek na Mesiaci sa zúčastnil americký astronaut česko-slovenského pôvodu a dosiaľ posledný človek na Mesiaci Eugen A. Cernan. Foto: TASR - Daniel Veselský

Jeho starí rodičia Štefan a Anna Čerňanovci pochádzali zo slovenskej obce Vysoká nad Kysucou a v roku 1903 odišli spoločne s tisíckami iných vysťahovalcov do USA. Ich vnuk Eugene bol v roku 1963 ako úspešný vojenský pilot zaradený do amerického vesmírneho programu. Do kozmu letel trikrát. V roku 1972 bol veliteľom lode Apollo 17, ktorej cieľom bola misia na Mesiac. Eugene Cernan bol v poradí 11. človekom na Mesiaci a súčasne zároveň posledným, ktorý sa prechádzal po jeho povrchu.



Počas svojho života niekoľkokrát pricestoval aj do vlasti svojich predkov. Zaujímavosťou je, že v rámci neoficiálnej a utajovanej návštevy Československa v roku 1974 odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu v Ondřejove Lubošovi Perekovi československú vlajku, ktorú mal so sebou na oboch letoch s loďou Apollo.

Prstenec okolo Haumei


Nočná obloha nadchla 21. januára slovenských vedcov z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Ďalekohľadom na Skalnatom plese sa im podarilo spozorovať nezvyčajný úkaz v miestach za planétou Neptún. Celé vesmírne divadlo trvalo len dve minúty a išlo o jav podobný zatmeniu Slnka. Nastal totiž zákryt jasnejšej hviezdy trpasličou planétkou Haumea.

„Podstatné je však to, že mimo hlavného zákrytu samotnou trpasličou planétou boli zaznamenané aj sekundárne javy – poklesy jasnosti pred a aj po zákryte. Tie sa vysvetľujú ako stlmenie svetla hviezdy prstencom nachádzajúcim sa okolo Haumei,“ ozrejmil nezvyčajný objav astronóm Marek Husárik.

Trpasličia planétka Haumea, ktorej obežná dráha sa nachádza za planétou Neptún, má okolo seba prstenec široký 70 km a s polomerom 2287 km. Foto: www.sciencenews.org

Tento jav pozorovala súčasne približne desiatka ďalších observatórií a odhady hovoria, že prstenec okolo plutoidu nezvyčajného tvaru by mohol mať šírku 70 km a polomer 2287 km. „Ide o významný objav, pretože Haumea je prvým telesom za dráhou Neptúna s prstencom. O významnosti objavu svedčí aj jeho zverejnenie v časopise Nature 12. októbra 2017,“ uviedol Husárik.

Nové vzdialené svety


"Pri pátraní po mimozemskom živote je tento systém zrejme tým najpravdepodobnejším miestom.“ Týmito slovami zhrnul 22. februára Brice-Olivier Demory z výskumného strediska Bernskej univerzity pre vesmír a obývateľnosť najnovší objav medzinárodného tímu vedcov – hviezdu Trappist-1 s planetárnym systémom.

Umelecká snímka predstavuje, ako by mohol vyzerať povrch planéty TRAPPIST-1f. Foto: TASR/AP

Ide o sedem skalnatých exoplanét približnej veľkosti Zeme alebo Venuše, ktoré obiehajú okolo ultrastudenej trpasličej hviezdy. Fascinujúcim na celom objave je aj fakt, že podľa záverov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) by sa minimálne na troch z nich mohla vyskytovať voda v kvapalnom skupenstve.



Vedci jednotlivé planéty označili písmenami B, C, D, E, F, G a H. Okolo hviezdy sa pohybujú po veľmi blízkych obežných dráhach a ak by sme stáli na jednej z nich, ďalšiu by sme bez problémov videli voľným okom, pretože by mala veľkosť porovnateľnú s naším Mesiacom. Vedci z NASA sa dokonca domnievajú, že by sme na nich mohli pozorovať aj rôzne atmosférické javy a vôbec by nám nechýbal ďalekohľad.

Rakety už nie sú iba na jedno použitie


Americká súkromná spoločnosť SpaceX to úspešne potvrdila 31. marca. Družicu SES-10 umiestnila na obežnú dráhu Zeme raketa Falcon – 9. Jej prvý stupeň tzv. prídavný urýchľovač použila firma pri tejto vesmírnej misii po prvýkrát opakovane. Rakety sú pritom konštruované ako jednorazový artikel. Ich rozličné časti sa počas letu do vesmíru postupne oddelia a zničia.

"Znamená to, že bude možné viac ráz použiť prídavný urýchľovač, ktorý je najdrahšou súčasťou celej rakety. Dúfam, že to bude znamenať veľkú revolúciu pre vesmírne lety," vyhlásil pri tejto príležitosti podnikavý vizionár Elon Musk.

skCube vzlietla po rokoch príprav


Priaznivci slovenskej kozmonautiky a konkrétne projektu prvej slovenskej družice zajasali. Po mesiacoch odkladov, stresov a napätia sa 23. júna vzniesla do kozmu. Odštartovala z indického kozmodrómu Šríharikota a k nebesám ju vyniesla raketa PSLV-C38 aj spolu s ďalšími 31 družicami.



V týchto dňoch uplynul prvý polrok, odkedy sa nanosatelit, obiehajúci vo výške viac ako 500 kilometrov nad Zemou, dotkol vesmíru. V skratke môžeme prvých šesť mesiacov zhrnúť do niekoľkých zaujímavých čísel: skCube nalietala už viac ako 123 miliónov kilometrov, čo je takmer 160-násobok vzdialenosti na Mesiac a späť. Za ten čas realizačnému tímu odoslala 835 118 packetov a bez reštartu funguje už vyše 15 804 326 sekúnd.



Dovidíme opäť ďalej


V čilskej púšti Atacama sa koncom mája začali stavebné práce na doposiaľ najväčšom pozemnom teleskope na svete. Projekt s názvom ELT bude výsledkom desaťročí plánovania a jeho cieľom sa stane pátranie po obývateľných planétach mimo našej slnečnej sústavy, po tmavej hmote a pozrieť by sa mal aj na záhadné čierne diery.

Vizualizácia teleskopu ELT v čilskej púšti Atacama. Foto: www.eso.org

Vedci očakávajú, že teleskop bude schopný prevádzky v novembri 2024. Priemer jeho šošovky bude dosahovať úctyhodných 39 metrov, t. j. bude päťkrát väčší a bude schopný spracovať trinásťkrát viac svetla ako súčasné teleskopy.



Oumuamua alebo posol z ďalekých končín


Keď sme 19. apríla žasli nad tým, že okolo našej planéty sa mihol asteroid veľkosti gibraltárskej skaly, ešte sme netušili, že o šesť mesiacov neskôr k nám vesmír vyšle ešte fascinujúcejší „balvan“.

„Cez slnečnú sústavu preletel 400 metrový asteroid pomenovaný Oumuamua. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby nešlo o objekt prilietajúci z medzihviezdneho prostredia. Síce okolo Slnka len obletel a už je opäť na ceste do ďalekého vesmíru, ale ide o prvý pozorovaný asteroid nepochádzajúci z našej slnečnej sústavy,“ uviedol astronóm Roman Nagy.

Umelecké stvárnenie asteroidu s oficiálnym označením 1I/2017 U1, ktorý bol objavený 19. októbra 2017. Foto: www.nasa.gov

Asteroid s oficiálnym označením 1I/2017 U1 objavil 19. októbra 2017 Robert Weryk. Podarilo sa mu to pomocou teleskopu Pan-STARRS-1 na havajskom observatóriu Haleakala a to iba 40 dní po tom, čo objekt obletel okolo Slnka po veľmi výstrednej trajektórii. Práve na základe jeho dráhy a rýchlosti, ktorou sa pohyboval (38,3 km/s), vedci vypočítali, že pochádza z oblasti jasnej hviezdy Vega v súhvezdí Lýra.


„Výrazne hyperbolická dráha umožňuje bez pochybností vyhlásiť, že tento asteroid prichádza z prostredia mimo našej slnečnej sústavy a ako taký je prvým detegovaným medzihviezdnym objektom,“ komentoval astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SAV.

„Medzinárodná astronomická únia pre toto teleso vytvorila úplne novú kategóriu – medzihviezdny objekt (interstellar). Preto Oumuamua nesie označenie 1I. Dá sa predpokladať, že postupne sa v tejto kategórii objavia aj ďalšie objekty, no budeme potrebovať kus šťastia, aby sme sa na oblohu dívali pozorne a správnym smerom,“ dodal Husárik.

Pomenovanie Oumuamua pochádza zo slova havajského pôvodu, ktoré vo voľnom preklade znamená prvý posol prichádzajúci z diaľky. Asteroid, ktorý pre Zem nepredstavuje žiadne riziko, má poriadne naponáhlo. Nachádza sa viac ako 200 miliónov kilometrov od našej planéty a smeruje k súhvezdiu Pegas.

Videli sme zrážku dvoch neutrónových hviezd


V lete, konkrétne 17. augusta, zaznamenali tri najcitlivejšie svetové detektory gravitačných vĺn úžasnú astronomickú udalosť – tzv. kilonovu. Išlo o splynutie dvoch neutrónových hviezd.

„Na rozdiel od splynutia čiernych dier zaznamenaného pred rokom, vyššia citlivosť detektorov umožnila zachytiť vlny po splynutí objektov o hmotnosti len 1,2 až 1,6 hmotnosti Slnka. Vzniká nová veľmi perspektívna oblasť astronómie,“ povedal Svoreň.



Udalosť bola podľa astronóma Romana Nagy výnimočná aj tým, že „okrem gravitačných vĺn, sme pomocou optických ďalekohľadov zaznamenali aj elektromagnetické žiarenie, ktoré bolo pri tejto zrážke generované. Okrem chvenia priestoročasu sme túto výnimočnú astronomickú udalosť videli aj ´na vlastné oči´.“

Predpovedal ich už Einstein


V posledných rokoch sa viaceré javy, o ktorých vedci už dlhšie teoretizovali, podarilo pretaviť do praxe alebo pozorovať. Patrí k nim aj pozorovanie gravitačných vĺn ešte zo 14. septembra 2015. Práve za tento prelomový objav udelila 3. októbra švédska Kráľovská akadémia vied Nobelovu cenu za fyziku za rok 2017. Získali ju traja vedci: Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne.

Na archívnej snímke z 11. februára 2016 Kip S. Thorne reční počas tlačovej konferencie vo Washingtone. Nobelovu cenu za fyziku za rok 2017 získali Rainer Weiss, Barry C. Barish a Kip S. Thorne za svoj "prínos k detektoru LIGO a pozorovanie gravitačných vĺn". Oznámila to 3. októbra 2017 švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje. Foto: TASR/AP

„Gravitačné vlny, chvenie samotného priestoročasu, boli pozorované vôbec po prvýkrát v histórii, necelé storočie od ich prvej predpovede vyplývajúcej z Einsteinovej všeobecnej teórie relativity,“ uviedol Nagy.

K objavu sa v tom čase vyjadril aj expert na čierne diery Stephen Hawking, ktorý uviedol, že ide o prelomový okamih v dejinách vedy. „Tento objav je prvým zistením binárneho systému čiernych dier a prvým pozorovaním ich zlučovania," dodal Hawking.



Webová stránka Nobelovej ceny uviedla v odôvodnení ešte jeden zaujímavý fakt. Gravitačným vlnám, ktoré pochádzali z kolízie medzi dvoma čiernymi dierami, trvalo 1,3 miliardy rokov, kým ich zachytil citlivý detektor LIGO (Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory) v USA.

Citlivý detektor gravitačných vĺn LIGO pri Hanforde v USA. Foto: www.wikipedia.sk

Vzrušujúcich udalostí, ktoré tvorili „astronomický“ rok 2017, bolo neúrekom. Portál Teraz.sk vám priniesol reportáž z úplného zatmenia Slnka a povzdychli sme si aj pri „Grand Finale“ sondy Cassini, ktorá v polovici septembra ukončila svoju dvadsaťročnú misiu a zhorela v atmosfére planéty Saturn. S napätím budeme sledovať aj plány amerického prezidenta, ktorý 12. decembra vyhlásil, že chce opäť lietať na Mesiac a neskôr aj na Mars. Za redakciu Teraz.sk vám želáme úspešný nový rok 2018 v duchu typického vesmírneho hesla: „Per aspera ad astra.“

Zdroj: TASR, www.nasa.gov, www.esa.int, www.eso.org

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac