Hudba a film

Film Mareka Slobodníka Afrika na Pionieri vstúpil do kín

"Rozhovor s tvorcami filmu: Marekom Slobodníkom, Martinom Kochaníkom a Marekom Duranským."

WEBMAGAZIN.sk-OTS, 13. septembra 2019 15:04
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský
14. januára 2017 vyrazilo päť Slovákov na čele s cestovateľom Marekom Slobodníkom z Banskej Bystrice na motorkách Jawa Pionier s cieľom precestovať Afriku. Presne o päť mesiacov neskôr, 14. júna 2017 sa vrátili domov - ich africké dobrodružstvo vstúpilo 5. septembra na plátna kín ako prvý slovenský motorkársky road movie Afrika na Pionieri.
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Magic Box

Snímka má za sebou sériu úspešných letných predpremiér po celom Slovensku, ktoré sa stretli s pozitívnym prijatím publika. Len na júnovú otváraciu projekciu v banskobystrickom amfiteátri si prišlo film pozrieť približne 2.000 divákov. V októbri bude snímka uvedená v Českej republike ako otvárací film filmového festivalu IRMF (International Road Movie Festival). Celovečerný road movie Afrika na Pionieri uviedla do kín 5. septembra 2019 distribučná spoločnosť Magic Box Slovakia.


Marek Slobodník (cestovateľ, dobrodruh, autor projektu Afrika na Pionieri)


Môžeš v skratke predstaviť členov Vašej výpravy?
Cestovali so mnou štyria ďalší členovia expedície. Maťo Kochaník je kameraman, ale aj pilot drona. Bez neho by nevznikli zábery, ktoré doslova berú dych. Marek Duranský je náš fotograf. Jeho záľuba je hrať na ukulele a tak nám celú cestu spríjemňoval piesňami. Milan Hurár je mechanik, naštastie na ceste nebol sám a išiel spolu so svojím bratom Ondrejom Hurárom. Ten je tiež mechanik ale aj výborný zvárač.

Cestovali ste v tejto zostave prvýkrát?
Áno, v tejto zostave prvýkrát, ale perfektne sme si sadli. Za celú dobu sme medzi sebou nemali žiadne konflikty a to sme sa pred tým medzi sebou ani poriadne nepoznali. Jedine ja som sa lepšie poznal s Maťom Kochaníkom a Marekom Duranským, s ktorým som v minulosti aj precestoval kus sveta.

Mali ste plán trasy premyslený do posledného detailu? Alebo ste aj improvizovali?
Plán cesty bol premyslený len na prvé štyri africké štáty. Ďalej to už bola iba improvizácia. Jediné, čo bolo jasné, bol cieľ a to strelkový mys v Juhoafrickej Republike.

Pionierov ste mali vlastných alebo ste si ich museli zháňať?
Vlastné, Milan mal dva a tak jeden požičal Ondrejovi. Ja som ich mal tri a tak som dva požičal Marekovi a Maťovi.

Prečo padla Vaša voľba práve na Afriku?
Afrika bola nesplnený sen. Ten, kto nebol v Afrike, nikdy naozaj necestoval. Už v roku 2010, keď sme išli na pionieroch k Aralskému jazeru do Kazachstanu, tak sme zvažovali, či nepôjdeme radšej do Afriky. Vtedy sa to nepodarilo, ale bolo jasné, že raz to príde.
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský

Vaša cesta trvala päť mesiacov, no niekoľko mesiacov pred odchodom ste pripravovali na cestu Pioniere. Ako ste sa pripravovali vy? Koľko typov rôznych očkovaní ste museli absolvovať pred cestou?
Nič zvláštne iba brušný týfus, žltá zimnica, žltačka, besnota… :)

Afrika si iste vyžadovala aj prípravu rôznych víz…
Áno, vopred sme vybavovali Egypt, Sudán a Etiópiu, ďalej už všetko na hraniciach.

O Afrike sa šíria rôznorodé overené i povedzme menej overené informácie. Ako by si opísal Vaše priame stretnutia s najväčšími problémami tohto kontinentu po päťmesačnom denno-dennom kontakte s tamojšími obyvateľmi a ich skutočnými problémami? Aký bol ten váš „reality check“?
Mne každá krajina prišla úplne iná, vôbec nemala nič spoločné s mojimi predstavami, či médiami, ktoré som pred cestou študoval. Egypt som si predstavoval honosný, plný pamiatok a nadšených turistov. Na druhú stranu, tažko môžem súdiť krajinu, ktorú sme kvoli rýchlemu tempu policajného sprievodu prefrčali za pár dní. Každopádne sme v Egypte toho veľa nevideli. V skratke milión hotelov s najväčším luxusom a za múrmi prázna krajina, plná odpadkov, chudoby a otravných pouličných predajcov. Tu sa nám dokonca stalo, že nám policajt vymazal záber, keď sme točili pani sediacu na odpadkoch v strede mesta.

Veľký rešpekt ste vraj mali pred cestou do Sudánu…
Áno, Súdanu sme sa trochu báli, ale bol skvelý. Nestretli sme teroristov, ale perfektých domácich, ktorí nás neotravovali, aby sme niečo kúpili, ale skôr nás pozývali na obed, alebo si nás absolútne nevšímali. Zaujimavé na tejto krajine bolo, že všade popri ceste hlavného ťahu mali sudy s pitnou vodou. Zaujímavé je tiež, že nikde v Sudáne si nevyberieš kesh z bankomatu.

Ako ste sa cítili v Etiópii?
Etiópia bola brutálne chudobná a rozbitá. Bol to jediný štát, kde sme nevedeli nájsť potraviny a kúpiť si konzervu. Pretože ich hlavné a jediné jedlo v reštaurácii Indžoru sme jesť nedokázali. Takisto v oblasti Bahirdar bol hladomor a ľudia veru veľmi milí neboli. Často nám okolo hlavy letela skala. Takže odtiaľ sme viac menej zdrhali do Kene.

Ako si spomínaš na Keňu?
Keňa to bola už iná úroveň oproti Etiópii. Civilizovaná anglická kolónia, kde s nami hneď komunikovali ľudia a čudovali sa, odkiaľ a na čom ideme. To sa nám v Etiópii nedialo. Tam sme počuli len slovíčka many many many :) Takže Keňa veľmi príjemná až na hlavné mesto Nairobi a slam Kibera. To bolo niečo, čo tažko opísať slovami.

Na zozname ste mali tiež zastávky v Tanzánii, Mozambiku, Malawi…
Tanzánia bola podobná Keni a plná národných parkov. Okrem parkov vlastne všade, kde sa človek pozrel, videl dáke zaujímavé veľké zvieratko.
Malawi bolo úplne super a asi aj najbezpečnejšie. Každý tam jazdí na bicykli, turistu tam nestretnete a miestni vám v krčme kúpia pivko! Paradoxne je tento štát najchudobnejší na celej našej ceste a vo svete myslím že 10-ty najchudobnejší. Ale vôbec sme ten pocit nemali a všetci nám prišli veľmi rozumní a milí.
Mozambik bol v mestách totálne vyspelý a európsky a mimo nich sa človek ocitol 100 rokov späť v čase. Vôbec nám to ale nevadilo a myslím, že ani domorodcom, ktorí vyzerali totálne spokojne.
Svazijsko sme preskočili za deň a vlastne bolo tak trocha podobné obrovskej Juhoafrickej republike. Európske, vyspelé s bielymi a čiernymi mestečkami. Kde-tu sme cítili silný rasizmus, ale opačný ako u nás. Všetci nás stále strašili, ktorá oblasť je ako nebezpečná a tak sme radšej kempovali na policajnej stanici, ubytovanie bolo drahé a nechceli sme riskovať spánok vonku, pretože naše disky boli už plné materiálu.


Čo nemohlo chýbať vo Vašej batožine, aby ste takúto cestu prežili v zdraví?
Nesmie chýbať talizman, ktorý je v batožine na každej ceste, a to sú plavky, ktoré som si požičal pred desiatimi rokmi od môjho kamaráta Peťa Baláža. Bez nich by sa nedala žiadna cesta prežiť v zdraví, nosia totiž šťastie.

Tebe sa podarilo zbaliť na maličkého Pioniera naozaj netradičný náklad - paraglide. Podarilo sa ti ho počas cesty využiť?
Paraglide bol položený celú dobu na prednom svetlomete mojej motorky. Bol to špeciálny ultra ľahký paraglide, ktorý so sedačkou a záložným padákom váži iba 6 kg. Lietal som na začiatku v Taliansku, v Izraeli som učil Ondreja, potom v Sudáne okolo pyramíd a v Tanzánii tesne pred Malawi. V Mozambiku som sa snažil, ale nepodarilo sa.

Mal ešte nejaký iný člen výpravy zbalený takýto netradičný náklad?
Ondrej mal bič, ale neviem presne prečo a na koho :) A Maťo, náš kameraman mal slajder, ktorý meral cca 3 metre.

Koľkokrát ste počas cesty oľutovali, že ste sa na toto dobrodružstvo dali?
Ja ani raz a ostatní neviem
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský

Aký bol návrat na Slovensko po tých mesiacoch na cestách? Mali ste kultúrny šok?
Tešili sme sa domov, ale zároveň sme aj boli zvyknutí na život s pionierom. Proste ráno vstať a niekde ísť... Bolo divné zrazu sa opäť sprchovať každý deň a ešte aj teplou vodou, ale príjemné že sme mali zrazu okolo seba našich blízkych. Je to ťažké opísať slovami, čo zažije človek po tak dlhej dobe na ceste. Najlepšie je to vyskúšať.
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský

Máte vyhliadnuté aj ďalšie krajiny, ktoré by ste chceli prejsť na Pionieroch?
Chceli by sme ešte na pionieroch ísť na jeden motorkársky zraz v Rusku. Organizuje sa každý rok vo Vladivostoku. Volajú ho zraz na konci sveta, pretože naozaj na konci je a keď by sme boli už tak ďaleko, tak najlepšie by sa vracalo domov cez Ameriku.

Máš ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen?
Áno, vždy treba mať sny, bez nich ostane život iba nudným stereotypom. Mám ich ešte mnoho a určite by som chcel v budúcnosti využívať aj iné prostriedky ako je motorka či auto.

Máš svoju ďalšiu cestu naplánovanú už teraz?
Vôbec nie, teraz sa naplno venujem filmu a tak nepremýšľam nad ničím novým, ale sny sú a určite sa ich budem snažiť zmeniť na realitu.

Martin Kochaník (kameraman expedície, produkcia filmu)


Pamätáš si ešte, aká bola Tvoja prvá reakcia, keď Ťa Marek Slobodník prizval do projektu Afrika na Pionieri?
Samozrejme pamätám. Bolo to, myslím v roku 2012. Práve sme boli spolu s Marekom na chate vo Veľkej Fatre. A uprostred noci, už ani neviem po koľkom pive z neho vypadlo, že by chcel prejsť Afriku na Pionieri. Ani sme to viac nerozoberali a hneď som mu na to povedal: “Do toho by som išiel, môžem to kamerovať!" O približne štyri roky neskôr mi raz povedal, že začína túto cestu plánovať a už som v tom plával spolu s ním.

Odkiaľ a odkedy sa vlastne s Marekom poznáte?
S Marekom sa poznáme z videnia už od základnej školy. On bol už vtedy taký exot s dlhými vlasmi a všade kde som ho stretol, jazdil na bicykli po zadnom kolese... možno sa vtedy inak bicyklovať ani nevedel :) No kamarátiť sme sa začali až o niekoľko rokov neskôr, cez spoločných kamarátov a partiu.
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský

Váhal si, či s ním ísť do Afriky na pionieri alebo nie?
Neváhal som ani sekundu. Nevidel som dôvod, pre ktorý by som mal zaváhať. Riziká, ktoré táto cesta so sebou prinášala, mi absolútne nevadili a rozhodol by som sa pre to znova.

Afrika na Pionieri je Tvoj prvý spoločný projekt s Marekom alebo ste toho už mali za sebou viac?
Toto je môj prvý väčší projekt s Marekom.

Bola to Tvoja prvá výroba v Afrike?
V Afrike som bol po prvýkrát v živote. Nevedel som, čo mám očakávať. Hlavne situácia sa v týchto krajinách veľmi rýchlo mení, takže je to všetko aj tak o šťastí.

Aké iné zahraničné nakrúcania už máš na konte? V ktorých krajinách?
Predtým som mal niekoľko príležitostí pracovať s kamerou v Anglicku, ale podnikol som aj nejaké tie “kameramanské" výlety na vlastnú päsť (Malta, Jordánsko, Balkán...)

Čo bolo po technickej stránke pre Teba ako pre kameramana najnáročnejšie na tomto type výroby?
Nakrúcať film na pionieri v Afrike to už bol po technickej stránke dosť veľký extrém. Nemá to nič spoločné s tradičnou produkciou, nedá sa to s ničím takým ani porovnať. Jednoducho človek je rád, že motorka pod ním ako tak ide, do toho drží v ruke kameru a druhou rukou pridáva plyn. Natáčanie počas jazdy bolo naozaj náročné a ani nehovorím, keď som chcel kvôli záberu pridať a chalanov predbehnúť, no na pionieri to skrátka nie vždy išlo. Bolo to náročné aj po fyzickej stránke, nakoľko som sa musel venovať viacerým činnostiam počas jazdy. Aj preto sme boli ja a Marek Duranský (ktorý zažíval toto isté počas fotenia) takmer každý večer fyzicky vysilení. Technická náročnosť a únava, ale neboli jediné problémy. Často sme museli riešiť vážnejšie situácie a ja som nebol iba kameraman, ale prioritne člen tímu a tomu muselo niekedy podliehať aj nakrúcanie. Ale samozrejme nebolo to vždy takéto. Bolo veľa krásnych miest, na ktorých sme zostali aj niekoľko dní a to iba kvôli nakrúcaniu. Tam som sa mohol naplno realizovať s kamerou, s fotením časozberov (timelapse-ov), alebo lietaním s dronom.

Čo ťa ako kameramana táto výroba / tento film naučili?
Tento film ma naučil veľmi veľa. Ani neviem, kde začať. Keby som šiel opäť na takúto cestu, tak by som spravil väčšinu vecí asi úplne inak. Hlavne po technickej stránke (príprava, voľba obrazovej aj zvukovej techniky...). Ale sú to všetko veci, ktoré som pred samotnou cestou nemohol vedieť. Nikto to nemohol vedieť, pretože nikto predtým nenakrúcal film päť mesiacov zo sedla pioniera.

Ako to bolo s transportom techniky? Sťažili Vám transfer bezpečnostné obmedzenia na hraniciach?
S transportom techniky to bolo občas naozaj zábavné. "Našťastie" som už mal jednu predošlú skúsenosť, keď mi raz pri vstupe do Jordánska zabavili dron. Takže už som vedel, že tú lietajúcu srandu musíme v arabských krajinách cez hranice pašovať. Našťastie to bolo nutné iba raz, pri vstupe do Egypta. Tam sa mi podarilo jednoducho podať vak, v ktorom bol dron Ondrejovi, ktorý už bol preclený a uložil ho ku svojej preclenej batožine. Na iných hraniciach nás už nekontrolovali takmer vôbec, resp. iba sporadicky.

V čom sú pre Teba takéto zahraničné výroby iné v porovnaní s tými domácimi?
Je to pre mňa atraktívnejšie, pretože pri tom spoznám nové miesta, kultúry, ľudí... Mám rád dobrodružstvo a adrenalín, takže takéto kvázi expedície mi momentálne vyhovujú. Taktiež sa rád pohybujem mimo svoju komfortnú zónu, dáva mi to iný pohľad na život.

Ktorý okamih Vašej cesty Ti utkvel v pamäti najviac?
Takých okamihov bolo skutočne veľa. Ale najviac mi utkveli v pamäti ľudia a ich príbehy. Z nich bol najsilnejší asi príbeh somálskych utečencov, s ktorými sme sa rozprávali v etiópskej väznici. Prezradili nám veľa o tom, čím všetkým si prešli na svojej ilegálnej ceste za "lepším životom". Silné boli ale aj stretnutia s obyvateľmi slumu v Nairobi, kde ľudský život nemá takmer žiadnu cenu. V Sudáne sme sa rozprávali s vyštudovanými ľuďmi, ktorí nám opisovali strasti života v Sudáne. Všetky tieto stretnutia nás doslova nútili zamýšľať sa nad tým, aký privilegovaný život si žijeme a to len vďaka tomu, kde sme sa narodili.

Afrika na Pionieri by sa dala nazvať Tvojím celovečerným filmovým debutom, správne?
Áno, dá sa to tak nazvať. Video produkcii sa síce venujem už roky, ale to sa týka skôr komerčnej tvorby. Toto bola moja prvá príležitosť vytvoriť celovečerný film, takže som sa toho ihneď chytil.

Plánuješ s celovečernou tvorbou pokračovať a venovať sa jej aj do budúcna?
Ak sa mi vyskytne príležitosť pracovať na niečom zaujímavom, tak určite áno. Výroba tohto filmu bola pre mňa niečím ako vysokou školou. Osvojil som si celý postprodukčný proces výroby filmu a naučil som sa nespočetné množstvo nových vecí. Bola by škoda tieto znalosti ďalej nevyužívať a nerozvíjať.

Pod akými inými projektmi si podpísaný? Kde môžeme nájsť Tvoj rukopis pred tým, než prišla Afrika na Pionieri?
Podpísal som sa pod niektoré komerčné videá, alebo pod vlastné projekty. Tie boli hlavne o časozbernej (timelapse) fotografii. Vo veľkej miere som sa venoval aj inováciám a testovaniu nových techník časozbernej (timelapse) fotografie a práve toto je smer, ktorému by som sa chcel venovať aj do budúcna. Je to v podstate moje hobby, vymýšľať technologické riešenia pre rôzne druhy záberov. V podstate sa považujem skôr za technika, ako za umelca. Aj túto moju tvorbu uverejňujem na svojom webe: www.StargazeProduction.com

Ako dlho trvala postprodukcia filmu?
Táto kapitola trvala dvakrát dlhšie ako samotná cesta. Teda takmer jeden rok.

Kam by si sa rád vydal s kamerou na budúce?
Mám ešte veľa kameramanských aj cestovateľských plánov. Pomocou časozbernej (timelapse) fotografie by som chcel zachytiť niektoré zaujímavé a endemické krajiny sveta. Najbližšie plánujem cestu na ostrov Socotra, ale rád by som sa vrátil aj do niektorých afrických krajín.

Aké ďalšie zaujímavé filmové projekty máš aktuálne v pláne?
V najbližšej dobe by som sa chcel naplno venovať technologickým inováciám pre niektoré špecifické zábery. V tomto smere mám veľa rozpracovaných projektov, ktoré by som chcel dotiahnuť do konca. Jednoducho povedané, snažím sa vytvárať časozberné (timelapse) zábery tak, ako sa to doposiaľ nikomu nepodarilo. A moje najbližšie filmové projekty? To sú hlavne projekty na vlastnú päsť. Ale nechám sa prekvapiť tým, čo príde. Možno to bude aj ďalšia cesta na pionieroch po svete :)


Marek Duranský (fotograf expedície)


Ako si zareagoval, keď Ťa Marek Slobodník prizval do projektu Afrika na Pionieri?
Bol som poctený a zároveň som sa obával toho, že to bude náročná cesta. Povedal mi, však, že to bude pohodová cesta a tým ma presvedčil, aby som sa pridal do tímu.

Váhal si, či ísť do toho alebo nie?
Chvíľu som nad tým rozmýšľal, ale túžba po dobrodružstve zvíťazila.

Bola to Tvoja prvá cesta do Afriky?
Áno.

Ako ste sa s Marekom spoznali?
S Marekom som sa stretol prvýkrát pred štyrmi rokmi na Východnom Timore, ale poznal som ho z ciest so žltými trabantmi. Bol práve na ceste s trabanťákmi cez Austráliu a Tichomorie, keď sa im jeden člen tímu odpojil od skupiny a hľadali náhradníka, ktorého vyberali cez internet. Z približne tridsiatich ľudí vybrali mňa a letel som za nimi.

Čo bolo pre Teba ako fotografa expedície Afrika na Pionieri najväčšou výzvou?
Naučiť sa jazdiť na motorke a zároveň nastavovať fotoaparát a fotiť ľavou rukou.

Podobné cesty človeka veľa naučia. Zmenila ťa Afrika?
Zmenila ma vo veľa smeroch. Vážim si viac miesto kde žijem, pijem veľa vody, lebo ju máme pitnú a takmer zadarmo a naučil som sa žiť aj týždeň bez sprchy.

Zažil si počas cesty komplikácie s transportom techniky?
S fotoaparátom sme nemali väčšie problémy, ale pamätám sa na dron, ktorý sme museli pašovať do Egypta a sme si istí, že by sme s ním neprešli hladko, ak by ho pri colnej kontrole našli.

Afrika na Pionieri je Tvoj prvý spoločný projekt s Marekom alebo ste toho už mali za sebou viac?
Je to náš prvý projekt, pri ktorom som stál ako fotograf a grafik.

Keby si mal vybrať iba jeden moment Vašej cesty, ktorý v Tebe zarezonoval najviac, ktorý by to bol?

Jeden moment, ktorý so mnou doslova zarezonoval, alebo otriasol, bola návšteva slumu v Keni. Vidieť na vlastné oči, v akých hrozných podmienkach žijú tisíce ľudí a nachádzajú východisko vo fetovaní lepidla a pomalom čakaní na smrť, bol silný zážitok.
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský

Pod akými inými projektmi si ako fotograf podpísaný? Kde môžeme nájsť Tvoj rukopis pred tým, než prišla Afrika na Pionieri?
Pred cestou som fotil na svoju stránku "Marek Duranský Photography" na FB a jeden čas som fotil ľudí z ulíc Bratislavy na FB stránku "Humans of Bratislava".

Koľko fotiek si si priniesol z Afriky?
Po vytriedení ich je okolo dvetisícpäťsto. Uzávierka fotoaparátu však mohla cvaknúť na ceste aj viac než desať tisíckrát.
Nový slovenský film Afrika na Pionieri Foto: Marek Duranský

Ktorá je Tvoja obľúbená fotka z tejto Vašej cesty?
Je to náročné si vybrať, ale bude to asi fotke z Kene, kedy som fotil chalanov za jazdy a otočený na motorke.

Kam by si sa rád vydal s fotoaparátom nabudúce?
S dobrou partiou ľudí kamkoľvek. Marek mi, však spomínal Južnú Ameriku, ktorú sa určite oplatí vidieť a mám ju na zozname.

Aké ďalšie zaujímavé projekty máš aktuálne v pláne?
Vždy ma zaujímalo video a chcem skĺbiť natáčanie s témami ekológie a šetrenia peňazí a tvoriť poučné a praktické videá.

Komentáre