Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Košíc do Spišskej Novej Vsi

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci s Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Teraz.sk/TABLET.TV, 3. februára 2017 11:00
Most ponad rieku Hornád Foto: Tablet.TV
Naposledy v roku 2016 sme cestovali z Kozároviec do Zvolena po trati ŽSR 150. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke Teraz.sk, alebo na stránke Tablet.TV a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu VO VLAKU.

Dnes vám ponúkame možnosť prejsť trať ŽSR 180 Košice - Spišská Nová Ves od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 604 Dargov.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.

Príjemnú cestu vlakom!


Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Košicami a Spišskou Novou Vsou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.


.

Začiatok cesty: Železničná stanica Košice


Železničná stanica Košice Foto: Tablet.TV


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.

.
Technické údaje o vlaku a trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 604 Dargov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.
Radenie vlaku: Rušeň 362+ osobný vozeň Ampeer+ osobný vozeň WRRmeer+ Bdghmeer+ 3x Bmpeer+ Bdgteer+ 6x Bmeer

O trati
Železničná trať Žilina - Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 180) je elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Žilinu a Košice. Je súčasťou Va. koridoru a patrí medzi najdôležitejšie slovenské trate s najväčšou intenzitou dopravy.

Číslo trate: ŽSR - 180
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Košice- Spišská Nová Ves
Otvorenie trate: 1870 - 1872
Rozchod: 1 435 mm
Elektrifikácia: 3 kV =


Z histórie trate


Trať bola vybudovaná ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice, uvedenej do prevádzky v roku 1872.
Otváranie jednotlivých úsekov:
• 1. 9. 1870: Košice - Kysak - Prešov
• 1. 2. 1871: Bohumín - Český Těšín
• 8. 2. 1871: Český Tešín - Žilina
• 8. 12. 1871: Žilina - Poprad
• 12. 12. 1871: Poprad - Spišská Nová Ves
• 12. 3. 1872: Spišská Nová Ves - Kysak

Trať bola pôvodne jednokoľajná, no koncesia stanovovala povinnosť zdvojkoľajniť trať, ak ročný hrubý zisk na jednu míľu trate prevýši dva po sebe idúce roky 150 000 zlatých. Kompletné zdvojkoľajnenie bolo dokončené až v roku 1955.

Po skončení prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a pre mladé Česko-Slovensko mala táto trať kľúčový význam. Ako jediná totiž spájala Česko s východným Slovenskom, o ktoré Česko-Slovensko bojovalo s Maďarskom. Rozdelený bol tiež Tešín, no trať i stanica zostali na území Česko-Slovenska, okolo ktorého vzniklo nové mesto Český Tešín.

Strategická Košicko-bohumínska železnica bola 1. februára 1921 prevzatá spoločnosťou Česko-slovenské štátne dráhy, no vo vlastníctve súkromnej spoločnosti.

Po druhej svetovej vojne bola spoločnosť ČSD zoštátnená a vlastníkom Košicko-bohumínskej železnice sa stal česko-slovenský štát. V roku 1955 názov Košicko-bohumínska železnica zanikol a v 1964 bola dokončená elektrifikácia celého úseku trate.

Parametre trate
Trať sa začína v dôležitom dopravnom uzle, kde sa stretáva trať z Bratislavy a Považia, z Ostravska a Sliezska a z východu krajiny. Vedie prevažne východo-západným smerom údoliami riek Váh a Hornád. Od Žiliny prekonáva viacerými tunelmi pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra, vedie Liptovskou, Popradskou a Hornádskou kotlinou. Údolím Hornádu prekonáva Slovenský raj a východnú časť Slovenského rudohoria a Košickou kotlinou smeruje už južným smerom ku Košiciam.

Stanice a zastávky na trati
• Košice - hl. stanica - križovatka s traťou 160 (Zvolen – Košice), 169 (Košice – Hidasnémeti) a 190 (Košice – Čierna nad Tisou)
• Ťahanovce
• Kostoľany nad Hornádom
• Trebejov
• Kysak - križovatka s traťou 188 (Košice – Muszyna)
• Veľká Lodina
• Malá Lodina
• Ružín
• Margecany zastávka
• Margecany - križovatka s traťou 173 (Červená Skala – Margecany)
• Kluknava
• Richnava
• Krompachy
• Spišské Vlachy - križovatka s traťou 187 (Spišské Vlachy – Spišské Podhradie)
• Olcnava
• Vítkovce
• Chrasť nad Hornádom
• Matejovce nad Hornádom
• Markušovce
• Teplička nad Hornádom
• Spišská Nová Ves - križovatka s traťou 186 (Spišská Nová Ves – Levoča)


Koniec cesty – Stanica Spišská Nová Ves


Stanica Spišská Nová Ves Foto: Tablet.TV


Zaujímavosti trate


Rieka Hornád
Hornád (maď. Hernád) je rieka na Slovensku a v Maďarsku. Je to významný ľavostranný prítok Slanej. Podľa dĺžky je 5. najdlhšia slovenská rieka. Pramení asi 4 km západne od obce Vikartovce, na východnom úpätí vrchu Krahulec v nadmorskej výške cca 1 050 m n. m.
Hornád. Foto: TASR/František Iván

Od prameňa postupne tečie ako potok s výrazne vyvinutým korytom, postupne zvyšuje svoju vodnatosť pribratím menších i väčších prítokov. Preteká cez Slovenský raj, kde sa prerezáva kaňonovitým údolím, nazývaným Prielom Hornádu, zaradeným kvôli svojej výnimočnosti medzi národné prírodne rezervácie Slovenska. Koryto rieky je zarezané do vápencového podložia.
Na snímke starý kamenný most cez Hornád pri Letanovskom mlyne v Prielome Hornádu v Národnom parku Slovenský raj 16. júna 2014. Foto: TASR/Milan Kapusta

Po opustení Slovenského raja tečie cez Spišskú Novú Ves a ďalej cez Krompachy. Na sútoku Hornádu s Hnilcom je vybudovaná vodná nádrž Ružín. Je to typická údolná nádrž a využíva sa na výrobu elektrickej energie a priemyselný odber vody pre železiarne v Košiciach.

Hornád je domovom takmer všetkých bežne rozšírených sladkovodných rýb vyskytujúcich sa na Slovensku, no možno tu nájsť aj našu najvzácnejšiu rybu hlavátku podunajskú (Hucho hucho).

Markušovce
Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny na sútoku Levočského potoka s Hornádom.
V obci sa nachádza niekoľko kúrií a kaštieľov, z ktorých najkrajší je Mariássyovský kaštieľ. Tieto kúrie boli v obci postavené v 17. a 18. storočí. Jedna z nich, neskorobaroková kúria, je pamiatkou z 18. storočia a nachádza sa hneď pri kaštieli. Po rekonštrukcii sa stala budovou Obecného úradu v Markušovciach. Pred vchodom je na stĺpe erb obce. Ďalšia na hlavnej ulici má na fasáde erbovú tabuľu s rokom 1747 a iniciálmi LM a KS so združeným erbom Ladislava Mariássyho a jeho manželky Kláry Szepessy.
Na archívnej snímke letohrádok Dardanely v obci Markušovce. Foto: TASR/Adriána Antošková

Mariássyovský kaštieľ má štvorcový pôdorys so štyrmi okrúhlymi nárožnými vežami. Postavil ho roku 1643 František Mariássy v renesančnom slohu. Rok výstavby je doložený na tabuli osadenej nad hlavným vchodom. Na tabuli je vytesaný rodový erb staviteľa, iniciály FM a niekoľko nápisov.

Spišská Nová Ves
Spišská Nová Ves (maď. Igló, nem. Zipser Neuendorf, Zipser Neudorf, Neuendorf, Neudorf, Villa Nova) je okresné mesto ležiace v Košickom kraji.

Mesto je označované za vstupnú bránu do Národného parku Slovenský raj. Počtom obyvateľov je druhým najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom Košického kraja (po Košiciach a Michalovciach) a šestnástym najväčším mestom na Slovensku.

V priebehu 10. storočia sa štruktúra slovenského osídlenia stabilizovala a ustálili sa aj komunikačné ťahy, ktoré neskôr tvorili základ cestnej siete na Spiši.

Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie stredného Spiša, na ktorom leží Spišská Nová Ves, bolo už v dobe veľkomoravskej ríše osídlené slovanským obyvateľstvom.

Od zániku Veľkomoravskej ríše až do začiatku 13. storočia, kedy sa objavujú prvé písomné správy, nie sú o osudoch Spiša žiadne správy. Túto medzeru dopĺňa jedine komplexný archeologický výskum.
Erb mesta Spišská Nová Ves Foto: Heraldický register

Tatársky vpád, ktorý sa týmto krajom v polovici 13. storočia prehnal, ponechal nažive málo ľudí. Preto sem panovník pozýval hostí – kolonistov, ktorých obdarúval mimoriadnymi výsadami a slobodami. Návrat obyvateľstva Spiša do svojich pôvodných sídiel a chotárov po uplynutí tatárskeho nebezpečia a usadzovanie nových kolonistov nebolo celkom bez problémov.

O nemeckých osídlencoch na Spiši je známe, že sa usadzovali v blízkosti starých slovanských osád, do ich chotárnych celkov, kam prenikli za pomoci kráľovských donácii. Je taktiež známe, že lokality spišských Sasov mali už v 50. rokoch 13. storočia rôzne privilégiá, obsahujúce mestotvorné prvky.
Zdroj: wikipedia.org, vlaky.net

ODPORÚČAME AJ:
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: PF 2017 VO VLAKU
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Vianoce na koľajniciach
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Vlakom po Orave
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Cestujeme z Kysúc do Žiliny

Komentáre