Cestovanie

UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z Jesenského do Rožňavy

"TABLET.TV vám vďaka spolupráci so Železničnou spoločnosťou Slovensko, a.s. (ZSSK) opäť prináša ďalšiu časť unikátneho videoprojektu, aký na takejto úrovni na Slovensku ešte nikto nerealizoval."

Tablet.TV/Teraz.sk, 17. marca 2017 11:00
Železničná stanica Tornaľa Foto: Tablet.TV
Pred týždňom sme cestovali zo Zvolena do Jesenského po trati ŽSR 160. V ďalších častiach vám postupne ukážeme všetky používané železničné trate na Slovensku. A to jednak na stránke www.teraz.sk, alebo na stránke www.tablet.tv a samozrejme aj na domovskej stránke celého projektu www.vovlaku.sk.

Dnes budeme pokračovať po trati ŽSR 160 od prvej do poslednej sekundy v úlohe rušňovodiča Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. v rýchliku R 933 Gemeran.

Na rozdiel od reálneho rušňovodiča budete mať výhodu infografiky, ktorá vám v priebehu jazdy ukáže, aké kultúrne, historické, alebo cestopisné pamiatky sa v danom okamihu okolo vás nachádzajú. Ďalšie informácie o projekte nájdete pod videooknom, ktoré predstavuje vjazd do železničnej reality.
Príjemnú cestu vlakom!

.
Pre lepšiu orientáciu na stránke
V hornej časti ponúkame okno, v ktorom je jazda vlaku medzi Jesenským a Rožňavou zaznamenaná kamerou od prvej do poslednej sekundy.

Nižšie sa dozviete technické údaje o vlaku a trati, po ktorej cestujete a zaujímavosti o jednotlivých zastávkach.


.

Začiatok cesty: Železničná stanica Jesenské


Železničná stanica Jesenské Foto: Tablet.TV


Projekt TABLET.TV a VOVLAKU.SK
Cieľom projektu je priniesť vám možnosť precestovať celé Slovensko po koľajniciach - VO VLAKU. Postupne budeme zverejňovať videá jednotlivých úsekov tratí, ale aj doplňujúce videoreportáže, napríklad predstavíme vám železničné stanice, alebo zoberieme vás do železničného depa, kde vám ukážeme koľajovú techniku.


Údaje o vlaku a o trati
Jazda v rýchliku v rýchliku R 933 Gemeran Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

Radenie vlaku
Rušeň 757+ 3x osobný vozeň Beer+ 1x osobný vozeň Bdgteer+ 1x osobný vozeň ARmeer/WRRm+ 1x osobný vozeň Apeer

O trati
Železničná trať Zvolen – Košice (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako železničná trať číslo 160) je jedno, na niektorých úsekoch dvojkoľajná železničná trať na Slovensku, ktorá spája Zvolen a Košice.
Zaujímavosťou trate je dvojaká trakcia na koncových úsekoch:
• na úseku Zvolen osobná stanica – Zvolen nákladná stanica je napájacia sústava ~25 kV 50 Hz (AC – striedavý prúd)
• na úseku Košice – Haniska je napájacia sústava =3 kV (DC – jednosmerný prúd)

V novembri 2015 bola plánovaná elektrifikácia trasy Haniska - Veľká Ida - Moldava nad Bodvou mesto. Elektrifikácia prebehne čiastočne na trati Moldava nad Bodvou – Medzev.

Číslo trate: ŽSR - 160
Správca: Železnice Slovenskej republiky
Trasa: Jesenské- Rožňava
Rozchod: 1 435 mm


Z histórie trate
Trať medzi dôležitými dopravnými uzlami juhom Slovenska vznikla prepojením úsekov, vybudovaných počas Rakúsko-Uhorska.

Koncesia na výstavbu železnice, odbočujúcej v Barci z trate MÁV a vedúcej cez Drienovec do Turne nad Bodvou bola vydaná nariadením ministerstva obchodu (ďalej MO) č. 68051/89.XII.26 Dr. Aurelovi Münnichovi a spoločníkom. Výstavba ďalších tratí Moldava n. B. - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia bola povolená nariadením MO č. 61602/93.VIII.26.

Na železnici bolo treba postaviť 11 staníc a 1 zastávku, 10 výpravných budov, 10 skladísk, 17 strážnych stanovíšť a 3 remízy pre rušne. Najväčšie mosty cez rieku Bodvu (rozpätie 30 a 10 m) boli drevenej konštrukcie. Celkové náklady výstavby železnice s odbočkami dosiahli 3 850 000 K. Na úseku Košice - Turňa nad Bodvou sa prevádzka začala 12.10.1890, na odbočkách Moldava nad Bodvou - Medzev a Počkaj - Baňa Lucia 1.8.1894.

Sprevádzkovaním náročného úseku medzi Rožňavou a Turňou nad Bodvou s 3 148 m dlhým Jablonovským tunelom, došlo 23. januára 1955 k prepojeniu už existujúcich úsekov a vzniku tzv. juhoslovenskej transverzály. Na trati sa v minulosti nachádzali ešte 2 tunely, z ktorých bol jeden (pri žst. Píla) výlúčený z prevádzky z dôvodu výstavby dvojkoľajnej trati v úseku Kriváň - Lovinobaňa a teda sa pristúpilo k odkloneniu trate mimo tunela, a druhý (pri žst. Podkriváň) bol odstránený a na rovnakom mieste nahradený hlbokým a dlhým betónovým zárezom.

Otváranie jednotlivých úsekov:
• 14. augusta 1860 bol ako súčasť Tiskej železnice otvorený úsek Košice – Barca
• 4. mája 1871 bol sprevádzkovaný úsek Fiľakovo – Lučenec
• 18. júna 1871 bol sprevádzkovaný úsek Lučenec – Zvolen
• 10. septembra 1873 otvorený úsek Fiľakovo – Lenartovce
• 1. júna 1874 bol dokončený úsek po Rožňavu
• 12. októbra 1896 bol sprevádzkovaný úsek Barca – Turňa nad Bodvou
• 23. januára 1955 otvorením úseku Turňa nad Bodvou – Rožňava bola skompletizovaná južná magistrála

.
Stanice a zastávky na trati
• Jesenské – križovatka s traťou 174 (Brezno – Jesenské)
• Dubovec
• Orávka
• Rimavská Seč
• Číž kúpele
• Lenartovce
• Abovce
• Riečka
• Štrkovec
• Včelince
• Tornaľa
• Gemer
• Gemerská Panica
• Čoltovo
• Bohúňovo
• Gemerská Hôrka
• Plešivec – križovatka s traťou 165 (Plešivec – Muráň) a 166 (Plešivec – Slavošovce)
• Vidová
• Slavec jaskyňa
• Rožňava – križovatka s traťou 167 (Dobšiná – Rožňava)

.

Koniec cesty– Železničná stanica Rožňava


Železničná stanica Rožňava Foto: Tablet.TV

.


Zaujímavosti trate


Kúpele Číž
Výnimočnosť a liečivé účinky slanej jódovo- brómovej vody so značnou mineralizáciou radia kúpele Číž k jediným svojho druhu nielen na Slovensku, ale aj k vzácnym zdrojom v Európe viac ako 100 rokov. Ležia na strednom Slovensku pri maďarských hraniciach na juhu okresu Rimavská Sobota v nadmorskej výške 174 m.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1274. Obec mala rôzne mená Chyz, Cschiz a až v roku 1920 dostala svoje terajšie pomenovanie – Číž.
Kúpeľnú históriu v Číži začal písať v roku 1862 miestny obyvateľ Andráš Harnócz. Foto: TASR/Ján Siman

Najvýznamnejším medzníkom histórie je rok 1860, kedy boli objavené slané jódovo- bromové liečivé pramene. Slanú vodu obyvatelia obce začali používať predovšetkým na varenie, obzvlášť fazuľa mala výbornú chuť. To malo za následok pokles predaja soli v dedine, čo sa nepáčilo hlavne úradníkom Malohontskej župy. Dali studňu zavrieť a vodu z nej poslali na rozbor. Ten ukázal, že voda obsahuje okrem kuchynskej soli aj jód a bróm. A preto bola studňa opäť otvorená. V roku 1888 sa pri tomto prameni začali stavať kúpele.
Kúpeľnú históriu v Číži začal písať v roku 1862 miestny obyvateľ Andráš Harnócz. Foto: TASR/Ján Siman

V okolí kúpeľov sa nachádzajú historické mestá ako napríklad Rimavská Sobota či Gemer, v ktorých môžu návštevníci obdivovať najmä husitské pamiatky.

Gombasecká jaskyňa
Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase, nachádza sa v chotári obce Slavec v okrese Rožňava. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.

Nachádza sa uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v doline rieky Slaná, asi 15 km južne od Rožňavy. Jej vchod leží vo výške 250 m n. m. Jaskyňu objavili dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy 21. novembra 1951 prekopaním Čiernej vyvieračky. Z celkovej dĺžky jaskyne (1 525 m), bolo od roku 1955 pre verejnosť sprístupnených 300 m.
Gombasecká jaskyňa Foto: TASR

Jaskynné chodby prebiehajú v dvoch horizontálnych úrovniach, s relatívnym prevýšením 10 m. Majú približne horizontálny priebeh a vytvorili sa erozívnou a korozívnou činnosťou podzemnej riečky.

Gombasecká jaskyňa býva označovaná za rozprávkovú. Príroda dala kvapľom, rôzne bizarné tvary a podoby, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou, pretože ich tvorba neustále pokračuje. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s 8 m hlbokou studňou, Sieň mieru (sieň L. Herényiho), Sieň múdrosti (sieň Viliama Rozložníka), Brková sieň a ďalšie.

Jaskyňa má mimoriadne priaznivé mikroklimatické pomery: stálu teplotu okolo 9°C, relatívnu vlhkosť 98%, čistý vzduch a pre človeka priaznivé zloženie aerosólu. Tieto faktory sú dôležité pri liečení niektorých chorôb horných dýchacích ciest. Dosiahnuté výsledky pokusnej liečby v Mramorovej sieni v hĺbke 80 m boli úspešné.
Zdroj: wikipedia.org, kupele.relaxos.sk, vlaky.net

Komentáre



Používaním stránok Webmagazin.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac