Cestovanie

Malokarpatská vínna cesta: Slnko, víno a neopísateľná pohoda

"Symbolom kraja ležiaceho východne od Malých Karpát je víno a voda. Až keď sa k nim pripojí slnko, charakteristika tejto oblasti nadobúda úplný význam."

Danka Šoporová, 14. marca 2013 12:00
Ilustračné foto Foto: TASR/Henrich Mišovič
Na východnej strane Malých Karpát sa tiahne pás miest a dedín, ktoré spája prívlastok „vinohradnícke“. Spolu vytvárajú malokarpatský vinohradnícky región, ktorý je rozlohou a významom najväčší na Slovensku. Milovníci prírody, ľudovej kultúry a kvalitného vína sa sem môžu z Bratislavy vybrať východným úpätím Malých Karpát, po trase známej ako Malokarpatská vínna cesta.

S blížiacou sa jarou poskytuje práve vychýrená vinárska časť západného Slovenska turistom ideálne podmienky na turistiku. Malokarpatská vínna cesta vedie pozdĺž slnečných svahov Malých Karpát a lemujú ju úrodné vinohrady a vínne pivnice. Ponúka posedenie v typických malokarpatských vinárničkách a viechach rozosiatych v jednotlivých mestách a vidieckych obciach. Ktoré z nich sa pri jej prechádzaní určite oplatí navštíviť?

Svätý Jur


Najbližšie k Bratislave leží dedinka Svätý Jur, starobylé mestečko s vyše 700-ročnou vinohradníckou tradíciou. Prvá zmienka o miestnych viniciach pochádza z roku 1270, no niet pochýb, že existovali už dávno predtým. Okrem vinohradníctva sa tu rozvíjali aj iné remeslá, čo spolu s udelením ďalších práv a trhových výhod viedlo k rýchlemu hospodárskemu a spoločenskému rozvoju.

Ilustračné foto Foto: TASR/Štefan Puškáš
Mestečko si dodnes zachovalo historický ráz a vidiecky charakter. Vinohradníctvo vtlačilo nezmazateľnú pečať i do architektúry mesta. Jej dnešným symbolom sú viaceré vinohradnícke domy pochádzajúce zo 17. a 19. storočia. Je pre ne typická vysoká priechodná brána a tak zvané podbránie, cez ktoré sa dalo v minulosti vojsť vozom až k zadným pivniciam a lisovniam hrozna.

Limbach


Do priestoru malej vinohradníckej dediny, ktorá sa pred niekoľkými rokmi rozrástla o vilovú štvrť, sa zbieha vejár malokarpatských dolín. Vedú cez ne označkované turistické chodníky k výdatnému krasovému prameňu Limbašská vyvieračka, prípadne k horskému rašelinisku v prírodnej rezervácii Nad Šenkárkou. Z Limbachu vedie neoznačkovaná asfaltová cesta k rekreačnému stredisku Slnečné údolie so skvelými podmienkami na táborenie.

Pezinok


Pezinok je mesto mnohých protikladov. Na jednej strane menšia obec, ktorá vás chráni pred ruchom veľkomesta, na strane druhej čulý život, rozvinutý cestovný ruch, množstvo pamiatok, kostolov, viech, ale i vinársky podnik či Malokarpatské múzeum.

Prvá zmienka o Pezinku pochádza z roku 1208, pričom sa spomína ako majetok Bratislavského hradu. Podobne ako v neďalekom Svätom Jure, aj tu sú prvé správy o vinohradníctve zasadené do 13. storočia. S rozvíjajúcim sa vinohradníctvom prosperovali aj viaceré remeslá, vznikali cechy a manufaktúry.

Ilustračné foto Foto: TASR/Henrich Mišovič
Málokto vie, že územie nad Pezinkom bolo významným banským regiónom. Ešte donedávna sa tu ťažil predovšetkým pyrit, zlato a antimón. Mestu v druhej polovici 19. storočia výrazne dopomohla výstavba železnice spájajúcej Bratislavu s Trnavou. I keď rozvoj priemyslu čiastočne pomenil charakter mesta, vinohradníctvo a produkcia vína zostali naďalej jeho hlavným symbolom. Z viacerých podujatí organizovaných počas roka sú najvyhľadávanejšími aprílové vínne trhy, septembrové vinobranie (každý nepárny rok) a novembrové Svätomartinské požehnanie mladého vína či Deň otvorených pivníc.

Modra


Nielen vinárstvom, ale i výrobou modranskej majoliky sa preslávilo mimoriadne zaujímavé mestečko neďaleko Bratislavy. Modra sa po prvýkrát spomína v roku 1158, je jedným z miest tzv. západoslovenskej Pentapolitany (piatich významných vinohradníckych stredísk, ku ktorým okrem Modry patrila i Bratislava, Pezinok, Trnava a Svätý Jur). Okrem vinohradníctva sa tu rozmáhali viaceré remeslá, no najväčšiu slávu získali hrnčiari.

Hoci v druhej polovici 19. storočia Modru obišla výstavba železnice, s čím sa spájal i postupný úpadok remesiel, práve vinohradníctvo a výroba keramiky prosperovali naďalej. V roku 1883 tu vznikla keramická dielňa a škola, v tradícii ktorej dnes pokračuje Slovenská ľudová majolika. Modranská majolika s osobitým vzorom, ktorej ukážky si možno zakúpiť v miestnom závode, je dodnes žiadaná a vyhľadávaná aj ďaleko za hranicami nášho Slovenska.

Modra bola v dávnych dobách tiež významným kultúrnym centrom. Z celého radu osobností, ktoré tu pôsobili, bol najvýznamnejší dozaista kodifikátor spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr. Jeho život a činnosť v meste pripomína Múzeum Ľudovíta Štúra sídliace v budove bývalej radnice a pomník Ľudovíta Štúra na námestí vytesaný z bieleho mramoru.

Častá, Budmerice, Šenkvice


Z ďalších, nemenej významných a zaujímavých lokalít, stojí za zmienku aj obec Častá s ideálnymi podmienkami na pešiu turistiku. Jej najväčším lákadlom je okrem Fuggerovho domu s najväčšou vínnou pivnicou v malokarpatskom regióne jeden z najzachovanejších slovenských hradov Červený Kameň. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, v ktorom možno obdivovať historický nábytok, zbrane, hradnú kaplnku a obrazáreň s unikátnymi obrazmi a grafikami slovenských a európskych majstrov. Spestrením celej prehliadky je návšteva podzemných priestorov a obranného systému hradu.

Dávnou históriou dýcha i neďaleká obec Budmerice s prekrásnym kaštieľom postaveným Pálffyovcami. Stavba zasadená do prostredia anglického parku dnes slúži ako Dom slovenských spisovateľov.

Vôbec najväčšou vidieckou obcou danej lokality sú Šenkvice s pôvodným gotickým rímskokatolíckym Kostolom sv. Anny, ktorý obkolesuje múr s nárožnými baštami.

Komentáre