Cestovanie

Dve tváre Sicílie - azúrové more a biely piesok, či odpad a ohorky

"Na sicílskych uliciach pulzuje život, zatiaľ čo z antických pamiatok a pláží dýcha pokoj."

Katarína Valentovičová, 7. októbra 2012 6:00
Pláže v národnom parku Zingaro. Foto: Katarína Valentovičová
Zahraniční turisti sa len zriedka vydajú do provincie Trápani na západnom pobreží Sicílie. Na tomto mieste sa pritom nachádza jedna z najkrajších pláží v známom San Vito lo Capo, národný park Zingaro i tajuplné stredoveké mestečko Érice , ktoré sú od seba vzdialené len kúsok.

Na letisko v sicílskom meste Trápani prilietame v dopoludňajších hodinách. Podľa zistených informácií z internetu sme sa už vopred rozhodli, že bude lepšie prenajať si vlastné auto. Verejná doprava tu nepremáva dosť frekventovane.

Možností, kde si auto požičať, je priamo na letisku hneď niekoľko. Chodíme však zúfalo od jednej spoločnosti k druhej a hľadáme najvýhodnejšiu ponuku. Ceny sa pohybujú od 350 eur na týždeň aj s kompletným poistením. Aspoň budeme do budúcna vedieť, že je lepšie rezervovať si auto cez internet dopredu.
Národný park Zingaro. Foto: Katarína Valentovičová

Doprava bez pravidiel


Nasadáme do rozpáleného vypožičaného auta a mierime do mestečka Castellammare del Golfo. Špecifickou témou je sicílska doprava. Pravidlá tam v praxi takmer nefungujú. Zo začiatku sme sa s naším požičaným autom snažili dodržiavať predpísanú rýchlosť. Taliani nás však svojím trúbením presvedčia o tom, že to preháňať nemusíme.

Zaseknutých v malých uličkách sicílskeho mesta, z ktorých sa nevieme vymotať, nás nervózni vodiči tiež poháňajú zvukmi klaksónov. Prednosť na križovatke má vždy ten, kto využije šancu ako prvý. Semafory Sicílčania niekedy úplne odignorujú.

Špina alebo biely piesok


Sú asi dve hodiny popoludní, keď dorazíme a vydáme sa hľadať niečo na obed. Naša snaha sa však zdá byť márna. Zabudli sme na neodmysliteľnú taliansku siestu, ktorá trvá zhruba od jednej do štvrtej hodiny popoludní.

Castellammare del Golfo je síce prímorské mestečko, ale turistom sa oplatí poobzerať radšej po okolitých plážach. Tunajšie sú plné cigaretových ohorkov a iných odpadkov. Pravý taliansky neporiadok nachádzame i popri cestách.



Špinavý piesok meníme za biely. Na druhý deň sa už kúpeme na jednej z najkrajších pláží Talianska v San Vito lo Capo. More je tu naozaj azúrovo modré a čisté. Cenou za tento luxus je ale veľké množstvo tlačiacich sa turistov a špinavé prenosné toalety plné múch.

Turistika v žabkách


Pri návšteve národného parku Zingaro sa pred nami otvára svet krásnych prírodných útvarov. Auto sme nechali na parkovisku pred vstupom. Putujeme popri skalnatých útesoch, palmách a kaktusoch s výhľadom na more.

Stretávame ďalších turistov väčšinou v žabkách a plavkách. No nájdu sa i takí, čo sú nahodení v turistickej výstroji a plánujú dlhšiu a náročnejšiu trasu cez skalnaté vrcholky.

Počas nášho putovania sa zastavíme aj v maličkých chatrčiach, ktoré slúžia ako minimúzeá a zoznamujú turistov napríklad s tunajšou vegetáciou alebo tradičnými remeslami. Cieľom nášho putovania je vyskúšať čo najviac prírodných pláží, ktorých sa v parku nachádza niekoľko.

Pláže v národnom parku Zingaro. Foto: Katarína Valentovičová
Na prvú pláž sa takmer nezmestíme. Ale čím vzdialenejšiu pláž objavíme, tým sa počet turistov zmenšuje. Na maličkej kamennej pláži, kde dorazíme nakoniec, sa ocitáme sami. Naspäť sa musíme ponáhľať, lebo park sa vo večerných hodinách uzatvára.

Kúsok staroveku i stredoveku


Opatrne vystupujeme úzkou cestou s točitými zákrutami smerom nahor. Na 751 metrov vysokej hore sa nad morom týči osamotené mestečko Érice, ktoré patrí k najstarším na ostrove. Založili ho domorodí Elymovia. V starobylom kamennom meste fúka silný vietor a je tam asi o desať stupňov menej ako dolu.

Miesto je plné turistov, no napriek tomu v ňom vládne relatívny pokoj a ticho. Autá tam takmer nenájdete, turisti musia parkovať ešte pred vstupnou bránou Porta Trápani. Na najvyššom mieste sa v tomto meste kedysi nachádzala svätyňa bohyne lásky Venuše, neskôr si tu vystavali pevnosť Normani.

Výhľad zo starobylého mestečka Érice. Foto: Katarína Valentovičová
Pokocháme sa krásnymi výhľadmi a potom pokračujeme ďalej kamennými uličkami ku Kostolu Chiesa Matrice s oddelene umiestnenou zvonicou. V centre so stredovekým nádychom sa zastavíme na obed, kde si za odmäknutý kúsok pizze zaplatíme aj "vysokohorský príplatok".

Ohňostroj pre Pannu Máriu


Večery na Sicílii sú plné dobrej zábavy a hluku. Odrazu nás prekvapí veľkolepý ohňostroj. Neskôr sa dozvedáme, že je to pri príležitosti sviatku spojeného s oslavou Panny Márie. Sicílčania oslavujú cirkevné sviatky aj trhmi a veselou zábavou. Po celom meste je porozmiestňované okrasné osvetlenie. A domáci sa tlačia pred malým dreveným pódiom, aby si pozreli tanečné a spevácke vystúpenia.

Oslavy sviatku Panny Márie v meste Castellammare del Golfo. Foto: Katarína Valentovičová
Sicílčania vopchajú obrázky svätých asi všade. Nájdete ich takmer v každom okne, v obchodíku s technikou i v stávkovej kancelárii. Pri prechádzke nočným mestom stretávame niekoľko domácich, ktorí si povynášali stoličky pred svoje obydlia a horlivo medzi sebou diskutujú. Tá sicílska uvoľnená atmosféra mi bude chýbať.

Komentáre