Cestovanie

Radšej budem rok nosiť jedny džínsy, ako šetriť na cestovaní

"Mladý cestovateľ Aleš Tvrdý v tom má jasno. Krásy sveta objavuje naplno a bez vysokých nákladov."

Romana Juhásová, 25. marca 2014 12:00
Foto: Súkromný archív Aleša Tvrdého


Mladý Slovák Aleš Tvrdý je jedným z mála šťastných, ktorému sa krok po kroku plní sen venovať sa objavovaniu krás sveta na sto percent a bez vysokých nákladov. Zážitky si nechce nechávať len pre seba, na svojom blogu publikuje fotografie, pocity, no najmä rady a ponaučenia pre ostatných. Základom jeho životnej filozofie je nestrácať optimizmus a byť otvorený dobrodružstvu. Porozpráva o cestách po štyroch kontinentoch, vášni k fotografii i o tom, ako sa možno živiť cestovaním.

Takmer každý má rád dovolenky, výlety, vy však na cestách trávite naozaj značné množstvo času. Ako vznikla táto vášeň?

Už v detstve som veľa cestoval, i keď len po Slovensku, a to vďaka tomu, že som aktívne hrával hádzanú a zápasy odohral v rôznych mestách. Vždy som sa na to tešil a cestu trávil sledovaním scenérie za oknom. Postupne zvedavosť narastala, chcel som ísť ďalej a ďalej. Skutočný podnet prišiel, keď sme sa s dvoma najlepšími kamarátmi vybrali na prvý výlet bez rodičov. Jednoducho sme si kúpili letenky, zaplatili si ubytovanie a vrátili sme sa živí, zdraví, nadšení. Vtedy sme si uvedomili, že môžeme ísť kdekoľvek, že je to naozaj jednoduché a nie také neskutočne drahé, ako sme si dovtedy naivne navrávali. Potom sa už zoznam destinácii rozširoval. Aby som si krásne zážitky aj zapamätal, logicky k tomu patrí fotografia. Dnes je to môj koníček číslo jedna – fotografia a cestovanie v spojení. Neviem sa rozhodnúť, čo mám radšej, pre mňa to ide ruka v ruke.

Čo robíte keď nie ste na cestách?

Donedávna som pracoval v rôznych firmách. Na cesty som čerpal celú dovolenku a keď mi nestačila, musel som dať výpoveď. Momentálne sa snažím spraviť všetko pre to, aby som sa mohol cestovaniu venovať naplno, i keď to nebude jednoduché. Popritom fotografujem, špecializujem sa na produktovú fotografiu a taktiež predávam obrázky zhotovené počas ciest a ilustrované publikácie.

Ako sa dá živiť cestovaním? Vedie cesta cez sponzorov?

Je to aj o tých sponzoroch, s nimi je to jednoduchšie. Napríklad v Ázii sme sa vďaka sponzorom tešili ubytovaniu v hoteloch zdarma a taktiež oblečeniu za výrobné ceny. Ku všetkému vedie cesta, len ju treba nájsť. V tomto prípade vedie cez veľa, veľa mailov.

Priblížte nám podrobnejšie, ako sponzoring funguje?

Donedávna som vôbec netušil, že sa to dá, ale stretol som dievča, ktoré takýmto spôsobom funguje. Touto cestou by som sa jej chcel poďakovať za vysvetlenie a rady. Začína to tým, že v dostatočnom predstihu pred cestou si vytváram cestovateľský plán, zoznam miest a atrakcií, ktoré si nenechám ujsť. Následne kontaktujem ľudí, ktorí sú v týchto zariadeniach istým spôsobom zainteresovaní. Ponúknem im priestor pre zviditeľnenie sa na mojej webovej stránke a zisťujem, čo mi na oplátku smú zabezpečiť oni, ako napríklad ubytovanie či špeciálne turistické oblečenie. Rozpošlem kvantá mailov a čakám. Kontaktujem však aj sponzorov tu na Slovensku.

Bez popisu Foto: Súkromný archív Aleša Tvrdého
Kto vám robí spoločnosť, stále dvaja najlepší kamaráti?

Cestujem s kamarátmi, s našimi priateľkami, ale aj sám. Niekedy s cudzími ľuďmi, robil som aj sprievodcu v Poľsku, Švajčiarsku a v iných európskych krajinách. Nemám problém zdieľať cestu s kýmkoľvek, s kým sa dá pozhovárať, to je dôležité.

Mnohí ľudia sa solo cestovania obávajú, ako to vnímate vy?

Poskytuje slobodu, voľnosť, človek je sám sebe pánom. Získa čas upratať si veci v hlave, je to úžasná možnosť usporiadať si myšlienky, kovať nové plány. Avšak všetkého veľa škodí, nerád som dlho osamote. Našťastie na cestách vždy niekoho stretnem.

Máte nejaký výlet v pamäti ukotvený, ako ten najlepší?

Každý je skvelý, lebo každý je iný. Čo mi ale asi dalo najviac, bola cesta po Maroku, kde som prvý raz videl extrémne kontrasty a rozdiely medzi nami a tamojším jednoduchým životom. Mnoho vecí som si začal oveľa viac vážiť. U nás niekto plače, že nemá auto o triedu vyššie, tam je to trochu iné. Veľmi som bol očarený z Taiwanu, je to úžasná krajina, aj čo sa týka prírody, ale najmä obyvateľov a ich životného štýlu. Keď som sa vrátil do Európy, mal som pocit, že tu žijeme na úplne inej planéte. Tam si ľudia navzájom pomáhajú, nezištne, bez ohľadu na to, či je osoba bohatá, chudobná, biela, čierna, zelená, akákoľvek. Mnohokrát sú nešťastní, keď nemajú príležitosť poskytnúť pomoc, radu. Veria, že ak tak spravia, vráti sa im to rovnakým dobrým skutkom.

Foto: Súkromný archív Aleša Tvrdého
Čo zaujme váš objektív?

Keď som na cestách, snažím sa dokumentovať všetko, čo s danou lokalitou a kultúrou súvisí a vypovedá o nej, či je to už príroda, mestá, ľudia.

Kde sa vám fotilo najlepšie?

Myslím, že pokiaľ je čo fotografovať, je úplne jedno, kde to je. Napríklad v nedeľu večer ma očaril výhľad z mosta SNP. Pokiaľ je predo mnou pekná scenéria, fotil by som do zbláznenia.

Mnohí ľudia na cestovaní šetria, radšej zostanú doma, pretože ho považujú za príliš finančne náročné.

Netvrdím, že je to úplne jednoduché, ale nie je to ani neuskutočniteľné. Vždy sú nejaké obete. Ja som sa rozhodol, že idem spoznávať svet, takže všetky svoje peniaze dávam práve na cestovanie. Radšej budem chodiť rok v jedných džínsoch, ako keby som mal mať plnú skriňu. Radšej ako pozerať sa do tej skrine, sa budem pozerať po svete. Niekde treba ukrojiť. Veľa obetujem, ale tým viac potom získam.

Máte na mape destináciu, ktorú by ste mohli označiť ako svojmu srdcu najbližšiu?

Všade je pekne, aj na Slovensku. Keby teraz niekto prišiel, poklepkal ma po pleci a podal mi letenku kamkoľvek, neváham. Keď človek chce, niečo pekné nájde vždy a všade. Pokiaľ je zas na druhej stane zatrpknutý, môže ísť aj do inej galaxie a bude frflať na to, že je ďaleko od pohodlia domova.

Foto: Súkromný archív Aleša Tvrdého
Čo myslíte, kedy sa človek môže nazvať cestovateľom?

Odpoveď by som vzal z tej druhej strany. Spoznal som napríklad „cestovateľa“, ktorý sa pýšil tým, že navštívil dvadsať krajín. Keď som sa ho na jednu z nich spýtal a zisťoval, čo sa tam dá vidieť, vyrozprával mi príbeh o tom, ako mu bolo fajn v hoteli so servisom all inclusive a so službami cestovnej kancelárie. To by som pravdepodobne, podľa svojho názoru a uváženia, cestovaním v tom pravom slova zmysle nepomenoval.

Vy ste typ cestovateľa-batôžkára?

Áno, snažím sa cestovať ekonomicky, takto sme fungovali napríklad v Južnej Amerike, volili sme tie najšetrnejšie možnosti. Na druhej strane, na nedávnej ceste po Ázii sme mali vďaka sponzorom komfortné a čisté ubytovanie zdarma, takže nebránim sa a neodsudzujem ani jedno, ani druhé. Faktom ale je, že po návrate z týchto príjemných hotelov som okamžite volal kamarátovi s chuťou na nejaké dobrodružstvo. Teda do stanu, špinaví, ako nejakí barbari. Potrebujem dobrodružstvo, lebo vtedy toho najviac zažijem, vtedy mám kontakt s tými domácimi jednoduchými ľuďmi, ktorí sú ochotní pomôcť a zdieľať pocity radosti. Tam je, aspoň pre mňa, to čaro cestovania.

Nie vždy idú veci ako po masle, najmä v dôsledku medzikultúrneho nedorozumenia sa občas skomplikujú. Spomínate i na nepríjemnosti?

Keď sme v Južnej Amerike prekračovali hranice medzi Paraguajom a Argentínou, colníci zastavili náš autobus a nechceli nás pustiť, pokiaľ nezaplatíme, robili nám nepríjemnosti. To mi prišlo z ich strany až nechutné. Dopadlo to v poriadku, nepríjemný pocit ale ostal.

Koľko času strávite na cestách?

Snažím sa čo najviac, to sa však samozrejme odvíja aj od finančnej situácie. Dávnejšie som bol na pohovore pre jednu cestovnú kanceláriu a na otázku, koľko dní v roku budem môcť cestovať, som odpovedal 365 a keď je priestupný rok, tak i v ten jeden deň navyše.

Nerozmýšľali ste o možnosti presťahovať sa do zahraničia?

Táto otázka ma doslova morí každý večer, keď si líham do svojej postele. Odkedy som sa vrátil z Taiwanu, stále len premýšľam nad tým, ako dosiahnuť presťahovanie sa na toto nádherné miesto. Tam si naozaj viem predstaviť stráviť zvyšok svojho života.

Máte pre našich dosiaľ tak nescestovaných čitateľov nejakú užitočnú radu?

Netreba sa báť. Dlho som sa pasoval s negatívnymi myšlienkami ohľadom bezpečnosti, prehnané obavy ale nikomu nepomôžu, treba sa zobrať sa a so zdravou ostrahou a rozumom vyraziť. Pokiaľ má človek strach, celý život presedí doma. Najdôležitejšie je skúsiť to.

Pôvodom Kysučan Aleš Tvrdý má 29 rokov a v nohách množstvo kilometrov, ktoré získal na cestách po Európe, Severnej a Južnej Amerike, Afrike a Ázii. Svoj život sa rozhodol zasvätiť poznávaniu a s tým spojenému fotografickému dokumentovaniu všetkých kútov sveta. Svoje zážitky a poznatky ďalej odovzdáva formou blogu Photoandtraveling.com. Aby ich bolo čo najviac, pre svoje cesty zháňa sponzorov a tým napĺňa sen mnohých - živiť sa cestovaním.

Komentáre