Biznis

Na čom zarobili bohatí: Tomáš Baťa

"Tomáš Baťa patrí medzi najinšpiratívnejšie osobnosti európskych dejín. Nebol monarcha a ani neviedol národ do vojny, miesto toho dával ľuďom prácu a snažil sa zlepšovať životy ich rodín."

Erik Stríž, 20. septembra 2013 6:00 V modernom svete existuje veľa podnikateľov a ekonómov, ktorí považujú Tomáša Baťu za vzor. Dokázal skĺbiť morálku, inovácie vo výrobe, ľudskosť a efektivitu práce v dosiaľ nevídanej miere. Začínal pritom ako 6-ročný chlapec s výrobou malých topánok zo zbytkových odrezkov a v prostredí, ktoré nedáva mladému človeku priestor na rozvoj.

Detstvo v dielni a hlade

Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 do rodiny obuvníka Tomáša Baťu, ktorý mal vo svojom okolí pozitívne renomé vďaka dobrým produktom vychádzajúcim z jeho malej dielne. Matka mu zomrela, keď mal desať rokov a o dva roky neskôr sa vtedy ešte malý chlapec Tomáš presťahoval z rodného Zlína do Uherského Hradiště. Podľa vlastných slov bol jeho otec síce pomerne dobrý remeselník, chýbala mu však vytrvalosť a odhodlanosť. Možno aj preto mladý Tomáš svoj vtedajší život v knihe Úvahy a prejavy opísal nasledovne: "Môj život a život môjho staršieho brata súvisel tesne so živnosťou. Keď sa živnosti darilo, bolo čo jesť. Keď nešla, bol hlad."

Tomáš Baťa si uvedomoval, že živnosť, rovnako ako aj veľký obchod, je vo svojej podstate vždy iba kalkulovaním nákladov, príjmov, ziskov a v záujme vyšších ziskov sa má navyšovať efektivita práce. Tomáš nebol žiadny intelektuál, napokon si to ani nemohol dovoliť, pretože práca v dielni si častokrát vyžiadala toľko času, že škola musela ísť bokom. V rodine Baťovcov si síce vzdelanie vážili, ale na knihy nebol priestor. V tej dobe boli knihy a noviny prepychom, ktorý si mohli dovoliť skôr tí lepšie situovaní.

14-ročný zamestnanec

Napriek tomu, že v rodinnej "firme" dostal základy pre obuvnícke remeslo, chcel sa osamostatniť. Vo svojich štrnástich rokoch preto odišiel z domu, presťahoval sa do Prostějova a nastúpil do zamestnania v spoločnosti Fäber. V nej sa naučil v prvom rade to, že stroje dokážu v obuvníckom remesle spraviť oveľa viac ako človek, čo ho výrazne ovplyvnilo v jeho smerovaní. Z Prostějova sa však už čoskoro vrátil späť do otcovej dielne, pretože sa zamestnávatelia obávali priemyselnej špionáže. Vtedy to samozrejme pomenovali inak, ale vo svojej podstate išlo o obavy tohto charakteru. Ani v otcovej dielni sa však mladý Tomáš dlho neohrial, nesúhlasil totiž s otcom a jeho spôsobom vedenia financií. Vedel, že s peniazmi sa dá pracovať efektívnejšie a tento konflikt názorov dospel až k tomu, že sa Tomáš spolu so svojou sestrou odsťahoval do Viedne. Vo Viedni si otvorili malú dielňu a s 800 zlatými, ktoré dostali z takzvaného sirotského fondu, zamestnali niekoľko pracovníkov a na tú dobu prekvapivo poskytli im pravidelnú výplatu. Dovtedy sa obuvníkov a remeselníkov vyplácalo podľa toho, ako sa dalo.

V tomto čase Tomáš Baťa aj s jeho sestrou videli, čo je to profesionálny a spoločenský vzostup. Mali aj peniaze, aj objednávky, avšak dlhy takisto. Baťovci si brali pôžičky a postupom času sa ukázalo, že tento spôsob financovania dielne nefunguje. Baťovci sa tak dostali do situácie, kedy neboli schopní plniť svoje záväzky.

Dlhy aj exekúcie

Profesionálnych pádov bolo v Baťovom živote viac, avšak sám o sebe Baťa tvrdil, že z neho bankrotár nikdy nebude. A nikdy sa ním ani nestal, pretože to považoval za mimoriadne ponižujúce. Aj keď mal veľké dlhy a početné exekúcie, vždy ich nejakým spôsobom postupom času vyplatil a začal odznova. Baťa považoval bankrot za prejav morálnej slabosti, avšak v tom ľudskom, nie čisto efektívnom rozmere.

Vzdelávanie zamestnancov

V priebehu rokov plných pádov, ale aj veľkých vzostupov, sa Baťovi podarilo vytvoriť takmer malé impérium. Budoval nielen nové továrne na výrobu obuvi a zamestnával tisíce ľudí v meste Zlín, ale tiež aktívne rozširoval obchodné styky a snažil sa neustále vylepšovať pracovné prostredie. Tomáš Baťa zastával názor, že dobrý pracovník je ten, ktorý má vysporiadaný rodinný život, dostatok komfortu, je finančne gramotný a pracuje na presne určenej časti výroby. Preto sa súčasťou Baťovho zamestnávania stal aj intelektuálny rozvoj zamestnancov.

Úspechy aj počas vojny

Dokonca ani prvá svetová vojna nepoložila Baťovu firmu na kolená. Baťovi sa podarilo získať kontrakt s rakúsko-uhorskou armádou, aby jej dodával obuv pre vojakov. Prvou armádnou objednávkou bolo 50 tisíc takzvaných “bagandží” a v priebehu vojny sa počet Baťovych zamestnancov až zdesaťnásobil, denne vyrobilo až 6 tisíc párov obuvi.

Tomáš Baťa vo svojej výrobe zaviedol množstvo inovácií, ktoré sú dnes štandardom každej firmy zaoberajúcej sa veľkovýrobou. Plánovanie hospodárstva, samosprávne dielne a až štyri druhy miezd (pevná, individuálna, kolektívna a účasť na zisku firmy) boli významnými vylepšeniami, ktoré dokázali firmu udržať aj v medzivojnovom období. Druhej svetovej vojny sa už Tomáš Baťa nedočkal, zahynul v roku 1932 pri leteckej nehode.

Vzor aj v 21. storočí

Dnes je obuvnícky koncern Baťa iný než ten z prvej polovice 20. storočia. Valcuje ho konkurencia a rodina Baťovcov nemá so Slovenskom celkom dobré skúsenosti v súvislosti s predchádzajúcim politickým režimom. Je to paradoxné predovšetkým preto, že sám Baťa bol sympatizantom filozofie socializmu. Napriek tomu, že Baťova rodina utrpela a dnes sa so štátom súdi, je Tomáš Baťa vzorom aj slovenským podnikateľom, ekonómom a manažérom. Kniha "Úvahy a prejavy" je prakticky bibliou budovania firmy a zveľaďovania podnikateľského ducha a ťažko v nej nájsť niečo, čo by nebolo možné preniesť aj do súčasného podnikateľského prostredia.

Komentáre