Biznis

Miliardári, ktorí boli v škole outsideri

"V škole patrili k priemeru aj vďaka hendikepu, akým je dyslexia. No stali sa z nich vplyvní finančníci a osobnosti, ktoré ovplyvňujú svet."

, 27. októbra 2013 6:00

Poznáte to dobre: "Nebudeš sa učiť, skončíš ako zametač chodníkov." V minulosti bol trend a pretrváva dodnes, že zrkadlom múdreho študenta bola jeho žiacka knižka. Nikto sa však na bezmocného žiačika, ktorý má panický strach z diktátu alebo násobilky, nepozrel detailnejšie. Neskúmal dôvody, prečo robí toľko chýb a prečo nevie zrátať 2 krát 2. Skrátka bol priemerný až podpriemerný študent, ktorý má minimálne šance uplatniť sa v živote, a teda skončí ako zametač. V skutočnosti však potreboval viac pozornosti, jeho problémom bola dyslexia, v ďalšom prípade dysgrafia. Mysleli si to aj učiteľky, ktoré mali vo svojej triede budúcich lídrov svetového biznisu. Oni však dokázali, že známky nie sú všetko. Tu je päť z nich.

Richard Branson

Richard Branson je britský podnikateľ, miliardár a humanista, známy aj ako majiteľ značky Virgin, ktorá zahŕňa viac ako 400 spoločností. V roku 2012 sa hodnota majetku Richarda Bransona odhadovala na viac ako 4,2 miliardy amerických dolárov. Táto hodnota majetku robí z Richarda Bransona 4. najbohatšieho občana Veľkej Británie a zaradila ho na 255. miesto celosvetového rebríčka.

Keď však opúšťal v šestnástich rokoch školské lavice, vyzeralo to tak, že z neho nebude absolútne nič. Učitelia ho považovali za lenivého, on však trpel dyslexiou. V priebehu rokov, keď si budoval biznis, zatrpknutosť na učiteľov, ktorí ho ponížili, mu pomohla dosiahnuť úspech. Marketingové materiály, ktoré si zhromažďoval, si čítal nahlas alebo mu ich predčítavali. Museli byť jednoducho koncipované k jednoduchšiemu chápaniu. A práve na tom si vybudoval svoj biznis a úspech.

Ted Turner

Teda Turnera netreba zrejme nikomu obzvlášť predstavovať. Málokto však asi tuší, že zakladateľ CNN a predseda akciovej spoločnosti Turner Enterprises je jeden z najznámejších dyslektikov, ktorý bol považovaný v škole za outsiderov. V súčasnosti však jeho majetok činí zhruba dve miliardy dolárov.

Turner okrem iného založil spoločnosť WTBS , ktorá je priekopníkom konceptu káblových televízií. Ako filantrop je známy tým, že venoval miliardu dolárov nadáciam OSN. Je predsedom nadačného výboru v OSN.

Ingvar Kamprad

Meno zrejme mnohým nepovie nič, no každý aspoň raz navštívil predajňu s názvom Ikea. Zakladateľ obchodného reťazca s nábytkom a bytovými doplnkami je tiež dyslektik. Od roku 2008 je najbohatším Európanom a 7. najbohatšou osobou na svete podľa časopisu Forbes, jeho čisté imanie sa odhaduje na 31 miliárd dolárov.

Kamprad priznal, že dyslexia, ktorou trpí, hrá veľkú úlohu v jeho živote. Napríklad švédsky znejúce názvy nábytku, ktoré sa predávajú v Ikei, pôvodne vybral resp. vymyslel Kamprad, lebo mal problém si zapamätať pôvodné názvy.

Paul Orfalea

Typickým príkladom outsidera v škole je businessman Paul Orfalea. V škole trpel dyslexiou a hyperaktivitou. Jeho najlepšie ohodnotenie bolo C, ináč prechádzal s odretými ušami s D a s E. Údajne dvakrát prepadol a bol vylúčený z niekoľkých škôl. Neskôr sa dal na vlastné podnikanie. Raz v jednom rozhovore povedal, že každý by mal mať dyslexiu, lebo by sa nenudil. Jeho tento nedostatok motivoval pri jeho podnikaní.

Najprv si otvoril malý stánok so školskými potrebami, ktorý od roku 1970 pod názvom Kinky začal svoju úspešnú kariéru. Vzhľadom k tomu, že predával prevažne pri školských zariadenia, jeho obchody začali rásť a onedlho sa obchodný reťazec rozširoval ďalej. Neskôr sa stal najväčším reťazcom s týmto artiklom v Amerike. Kinko v roku 2004 kúpil Federal Express a Oralea sa stal súčasťou biznisu. V súčasnosti obchodný reťazec funguje pod úradom FedExu.

Henry Ford

Americký vynálezca, vizionár, priemyselník a priekopník automobilového priemyslu zostrojil prvé samohybné vozidlo podobné bicyklu - Qadricycle. Vážilo 230 kg, malo štyri kolesá a iba dva prevodové stupne. Qadricycle nemal žiadnu spiatočku a jazdil rýchlosťou 30 km/h.

Zakladateľ Ford Motor Company pomohol vytvoriť strednú triedu v Amerike. Jeho úsilie o udržanie nízkych nákladov a o inovácie pomáhali k vytváraniu tzv. low-costovej - nízko-rozpočtovej sériovej výroby, a to mu pomohlo dávať prácu pre ľudí. Ako prvý na svete tiež zaviedol pásovú výrobu automobilov.

Henry Ford pritom nebol v škole žiaden unikát, okrem toho, že bol dyslektik, bol podľa učiteľov podpriemerný žiak. V škole mal problémy a viackrát mu hrozilo, že prepadne. Jeho úspech však zaznamenal nielen napredovanie v oblasti priemyslu, ale mal i veľký vplyv na modernú kultúru. Mnohí teoretici nazývajú toto obdobie ako "Fordizmus."

Komentáre