Biznis

Finančné rozhodovanie a jeho deformácie (2.)

"V druhej časti článku venovaného odchýlkam, ktoré sa u ľudí prejavujú pri ich rozhodovaní o peniazoch, sa venujeme predovšetkým nesprávne zhodnoteným situáciám z minulosti."

Erik Stríž, 5. júla 2013 6:00 Ekonómovia zvyknú vidieť svet financií cez čísla, grafy a štatistiky a na ich základe predpovedajú budúci vývoj. Nie je to však správne, ľudia totiž nekonajú vždy rozumne, do ich rozhodovania vstupuje ohromné množstvo faktorov. Medzi nimi aktuálna finančná situácia, časová vyťaženosť, nevenovanie dostatočnej pozornosti a predovšetkým bežné ľudské “nedostatky” ako afekt, osobné komplexy alebo nedbalosť.

Odchýlky v rozhodovaní o tom, kam investovať peniaze alebo ako s nimi vynaložiť, sú štyri základné, pričom prvým dvom sme sa venovali v prvej časti tohto krátkeho seriálu.

• Nadmerná sebadôvera
• Sklon k optimizmu
• Spätný pohľad na udalosť
• Neprimeraná reakcia na náhodnú udalosť

Spätný pohľad na udalosť

Vedieť rozumne a správne zhodnotiť príčiny a dôsledky nejakej udalosti je cenná vlastnosť. Nemožno však tvrdiť, že by bola u ľudí samozrejmá, práve naopak. Stretávame sa s tým, že ľudia zvyknú jednu udalosť interpretovať rôzne, pričom tento ich spätný pohľad na udalosť je ovplyvnený ich emóciami, spoločenským statusom, intelektuálnou kapacitou a podobne.

Ak nevieme správne zhodnotiť udalosť, ktorá nám vyniesla zisk, potom ju nebudeme schopní udržať aj v budúcnosti. A naopak, pokiaľ nám táto udalosť spôsobila straty, nebudeme sa jej vedieť vyhnúť a ochrániť svoje investície. Preto je dôležité pozerať sa nielen na stratové, ale aj ziskové udalosti s nahľadom a bez afektu.

Neprimeraná reakcia na náhodnú udalosť

Neprimeraná reakcia na náhodnú udalosť je vo svojej podstate nesprávnym spätným pohľadom. Stále ide o odchýlku v posudzovaní príčin situácií, s ktorými sme boli konfrontovaní. V tomto prípade ide o mierne odlišný stav v tom zmysle, že udalosť je vyslovene náhodná.

Typickým príkladom neprimeranej reakcie na náhodnú udalosť je nevhodné správanie sa investorov na akciovom trhu. Tendencia prisudzovať príčinný význam náhodným kolísaniam cien vedie investorov k tomu, že prehnane reagujú na všetky informácie, ktoré pritiahnu ich pozornosť. Vnímajú trendy tam, kde žiadne neexistujú a konajú na základe týchto chybných dojmov.

S určitým riešením prichádzajú psychológovia, ktorých odporúčanie je v rozpore s tým od ekonónov: “Opýtajte sa sami seba, či máte skutočný dôvod veriť, že viete viac než trh.”

Komentáre