Biznis

Čierny štvrtok: Pád newyorskej burzy a stratená hodnota ľudí

"V štvrtok pred 84 rokmi skrachovala newyorská burza a spustila tak najväčšiu ekonomickú katastrofu v dejinách ľudstva."

, 24. októbra 2013 10:00
Sídlo newyorskej burzy na Wall Street dnes. Foto: TASR/AP



Americký optimizmus a prekvitajúca ekonomika na americkom kontinente začiatkom dvadsiatych rokov 20-teho storočia ani zďaleka nenasvedčovali tomu, že sa blíži úder, kvôli ktorému finančne vykrváca nielen USA, ale aj zvyšok sveta.

Štáty v Európe a Ázii sa spamätávali z prvej svetovej vojny. Väčšina z nich rátala škody, riešila územné usporiadanie a na budúcnosť sa pozerala s rezervou. Spojené štáty na rozdiel od toho hospodársky rástli. Požičiavali Veľkej Británii či Nemecku, exportovali vlastnú produkciu do zahraničia. Hodnota cenných papierov na burze v New Yorku dosahovala astronomické výšky.

Prišiel však 24. október 1929. V centre svetového finančníctva na Wall Street prepukla panika, ktorá nemala obdobu. Čo sa vlastne stalo v osudný deň pred 84 rokmi? Padla newyorská burza a nastal najväčší ekonomický kolaps v dejinách ľudstva. Investori ostali ako obarení, keďže posledných päť rokov burza išla iba hore. Za jednu hodinu zrazu prepadlo neuveriteľných 2,5 milióna akcií! Ďalší deň špirála smrti pokračovala. Pred budovou burzy sa začali zhromažďovať tisícky ľudí a chceli vedieť, čo sa deje. Američania sa chceli čo najrýchlejšie zbaviť bezcenných papierov.

Ľudia v panike postávajú pred budovou newyorskej burzy. Foto: TASR/AP
Tri vedúce banky, Morgan Bank, Chase National Bank a National City Bank of New York, sa nasledujúci deň snažili situáciu zachrániť a nakúpili akcie, aby obnovili dôveru na trhoch. No skutočnú katastrofu už nedokázali odvrátiť. Tá nastala po víkende v pondelok a následne v utorok - dni označované ako "Čierny pondelok" a "Čierny utorok".

Napriek snahám o stabilizáciu trhov sa burza prepadla o 13 percent v pondelok a o ďalších 12 percent v utorok. V roku 1930 padla americká ekonomika o 30 percent a ekonomický a hospodársky marazmus trval do polovice tridsiatych rokov.

Druhý dych Ameriky


Amerika sa nadýchla až po nástupe prezidenta Roosevelta, ktorý svojím programom, takzvaným New Deal, postupne ťahal USA z bahna. Súbor ekonomických a sociálnych opatrení podľa vzoru britského ekonóma Johna Keynesa opäť naštartoval krajinu.

Keynesova filozofia spočívala v tom, že v čase krízy je potrebné míňať a vytvárať nové pracovné miesta, aby sa hospodárstvo zobudilo. Svet však v tom čase stál pred ďalšou veľkou katastrofou, druhou svetovou vojnou. Gro investícií preto išlo hlavne do zbrojárskeho priemyslu tak v USA, ako aj v iných krajinách, čo pomohlo krízu ukončiť. Zbrojársky priemysel dal ľuďom opäť prácu.

Kríza začala skôr, no všetci ju ignorovali


Prvé príznaky krízy sa objavili už v roku 1926 a tiahli sa až do roku 1929. V Spojenom kráľovstve vyústila povojnová kríza do generálneho štrajku baníkov a v Nemecku boli ekonomické problémy závažnou témou kvôli potrebe vyplácať vojnové reparácie Francúzsku. V USA však akoby tento fakt ignorovali. Centrálna banka v Spojených štátoch tlačila stále nové a nové bankovky, ktoré sa dostávali do obehu bez toho, aby boli kryté zlatom. Išlo o obnos približne 70 miliárd dolárov. To od roku 1921 spôsobilo nárast inflácie vo výške približne 63 percent.



Burza bola plná špekulantov, ktorí na obchodovaní s cennými papiermi prichádzali ľahko k zárobkom. Ešte 3. septembra 1929 vytvorila newyorská burza cenných papierov historický rekord. Jej index Dow Jones Industrial Average dosiahol úroveň 381,17 bodu. Pritom do tretieho desaťročia 20-teho storočia vstupoval index so 60 bodmi. Bublina, ktorá sa nafúkla do abnormálnych rozmerov, však razom praskla a priniesla so sebou skazu v podobe chudoby. Krachovali banky, podniky, ťažký priemysel, prestalo sa vyrábať a budovať. Len v Amerike razom stratilo prácu vyše 16 miliónov ľudí.

VEĽKÁ HOSPODÁRSKA KRÍZA - FAKTY


Zárodky masového konzumu

Zárodky masového konzumu nezačali v dnešnej pretechnizovanej dobe, ale už v 20-tych rokoch minulého storočia, keď Amerika zažívala zlaté časy. Ľudia nakupovali aj to, na čo nemali. Veci, ktoré boli luxusným tovarom, sa razom stali bežnou súčasťou domácností. Práve v tom čase počujeme prvýkrát o spotrebných úveroch - išlo o ideu nakúp teraz a zaplať neskôr. V súvislosti s tým sa rozvinula akási konzumná kultúra.

Hospodárska kríza živila extrémistické a radikálne podhubie a všetko to vyvrcholilo druhou svetovou vojnou

Oklieštené a porážkou frustrované Nemecko muselo platiť vojnové reparácie krajinám Dohody. Tie jej vyplývali z Versaillskej mierovej zmluvy, ktorá požadovala, aby Nemecko prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny. Išlo o čiastku 132 miliárd mariek. Nemcom sa to nepáčilo. K moci sa dostala radikálna pravica na čele s Adolfom Hitlerom a jeho NSDAP. Hitler si v čase veľkej krízy osvojil filozofiu anglického ekonóma Johna Keynesa, ktorá hlásala, že v čase krízy by mal štát míňať a nie šetriť, vytvárať pracovné pozície a tak sa odraziť od dna. Keynes s touto myšlienkou v Británii nepochodil, Hitler v Nemecku áno. Vytvoril pracovné miesta, financie vrážal do zbrojárskeho priemyslu a stavby nových ciest, ľuďom dal prácu a tí naňho začali vzhliadať ako na Boha. Hitlerove úsilie sa zúročilo 2. septembra 1939, keď vypukla druhá svetová vojna.

Československo bolo jednou z najviac postihnutých krajín

Československo bolo orientované na export. Kríza v krajine začala neskôr, až v roku 1931, a vyvrcholila v roku 1933. Bolo to preto, lebo štátu v rokoch 1929 až 1930 prichádzali na účet zvyšné financie z dotácií a tak hospodársku depresiu ľudia v začiatkoch tak necítili. No potom sa prejavila v plnej sile. Kým v roku 1923 bolo 441-tisíc nezamestnaných Čechoslovákov, vo februári 1933 ich už bolo 920-tisíc, teda každý tretí robotník bol nezamestnaný. Kríza zasiahla mladý štát natoľko, že sa z nej nedokázal pozviechať ani v čase, keď už ostatné krajiny zaznamenávali ekonomický rast. Automobilovej značke Škoda sa podaril v roku 1933 jeden unikát. Dá sa totiž povedať, že vyrobila mínus devätnásť vozidiel. Ako? Reálne síce vyrobila 414 áut, no v tom istom roku ich 433 rozmontovala.

V Československu v čase veľkej hospodárskej krízy vydávali žobračenky

Takzvané žobračenky dostávali žobráci od roku 1927. Boli to poukážky od štátu na stravu a odev namiesto peňazí, ktoré by inak pravdepodobne premrhali. V užšom slova zmysle boli žobračenky potravinové poukážky, ktoré prideľovali okresné a obecné sociálne komisie nezamestnaným v rokoch 1930 - 1939 v dôsledku svetovej hospodárskej krízy. Štát prideľoval poukážky na podporu pre nezamestnaných v rámci štátnej stravovacej akcie.

Sovietsky zväz sa kríze vyhol

Kríza sa z USA preniesla aj do Európy, vyhla sa však ZSSR. Dôvodom bolo to, že v Sovietskom zväze kríza nevypukla pre totalitný režim, ktorý v krajine vládol. Bolo to vďaka centrálne plánovanému riadeniu ekonomiky, likvidácii kapitalistického sektora a násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva.

Chudobná roľnícka rodina putujúca do pomocného tábora pre prisťahovalcov v Kalifornii, v marci 1935. Foto: Library of Congress/Dorothea Lange
O prácu v USA prichádzali státisíce

Americký pracovný trh mal pred a v čase krízy nadbytok pracovnej sily, čo spôsobilo, že zamestnávatelia masovo prepúšťali a šťastlivci, ktorí si prácu udržali, dostávali doslova almužny. Napríklad žena, ktorá pracovala v textilnom priemysle, dostávala 2,39 dolárov za týždeň, počas ktorého odpracovala 50 hodín. Baník v Pennsylvánii pracoval celý týždeň za 10,88 dolárov.

Zvieratá zo zoo sa stali zdrojom obživy

Kríza spôsobila masový hladomor a ulice zapĺňali tisíce bezdomovcov. V zoo zabíjali zvieratá, aby mohli nasýtiť hladných ľudí.

Bezdomovci v USA

V roku 1932 prišlo o strechu nad hlavou okolo 270-tisíc rodín, boli vysťahované.

Kríza neobišla ani jedného z najúspešnejších slovenských bankárov v zámorí

Kríza neobišla ani jedného z najúspešnejších podnikateľov a bankárov v Amerike, Slováka Michala Bosáka, ktorého podpis figuroval na amerických dolároch. Prišiel o celé svoje impérium, ktoré si vybudoval. 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Celá kauza sa dostala až pred súd, kde nakoniec Bosák uspel.

Komentáre